*vast/a PV *vasta serÄi 'vasta' [vast.0a] 1.[vast.0a.space] Havanta grandajn dimensiojn, grandspaca: vastaj kaj herboriÄaj kampoj [1]; iru en la vastan mondon, vi sendube trovos sukceson [2]; vasta Äambro [3]; laÅvole laÄi la Åuojn pli vaste aÅ pli malvaste. 2.[vast.0a.FIG] (figure) Havanta grandan amplekson: vasta programo; vastaj konoj; poste jam Åi alpaÅis al vasta klarigo de sia amo [4]. 3.[vast.0a.FON] Prononcata kun lango pli malalta kaj resonujo pli vasta, ol alia sono, kun kiu oni komparas: vokaloj estas sonoj pli vastaj ol konsonantoj; en fermitaj silaboj la Esperantajn vokalojn oni ordinare prononcas vastaj fermita 1. L. L. Zamenhof: Fundamento de Esperanto, Ekzercaro, § 342. Jakob Grimm, Wilhelm Grimm, trad. Kazimierz Bein: Elektitaj Fabeloj de Fratoj Grimm, Du fratoj3. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 3, Äapitro 7a4. V. Devjatnin: Arturo, en: Fundamenta Krestomatio de la lingvo Esperanto, 1904 afrikanse: wye albane: të gjerë amhare: á°á angle: vast, ample, broad, capacious, commodious, extensive, spacious, wide 3. wide (vowel) arabe: Ùاسع armene: Õ¬Õ¡ÕµÕ¶ azerbajÄane: geniÅ beloruse: 1. пÑаÑÑоÑнÑ, ÑÑÑокÑ, вÑлÑкÑ, вÑлÑÐ·Ð½Ñ 2. ÑÑÑокÑ, вÑлÑÐºÑ 3. адкÑÑÑÑ (гÑк) bengale: বà§à¦¯à¦¾à¦ªà¦ birme: áá»ááºáááºá¸áá±á¬ bosne: Å¡irok ÄeÄ¥e: obÅ¡Ãrný, prostranný, rozsáhlý, Å¡iroký, Å¡irý dane: bred estone: suur eÅske: zabal filipine: malawak france: vaste, lâche (pas serré), large 3. ouvert (phon.) galege: ampla germane: 1. weit, ausgedehnt, geräumig 2. beträchtlich, sehr groÃ, unermesslich 3. offen guÄarate: વિશાળ haitie: lajè hinde: विसà¥à¤¤à¥à¤¤ hispane: amplio, vasto hungare: 1. tág, tágas, széles 2. széleskörű, nagyarányú 3. nyÃlt (hang) igbe: nâobosara irlande: ar fud an islande: breiður japane: åºã [ã²ãã] jave: sudhut jide: ×ר××× jorube: jakejado kanare: ವà³à²¯à²¾à²ªà² kartvele: á¤áá áá katalune: vast, ampli 3. obert (fonètica) kazaÄ¥e: кең kimre: eang kirgize: кең kmere: áá¼áá¶á koree: í korsike: larga kose: banzi kroate: Å¡irok kurde: bi ber latve: plaÅ¡s laÅe: àºà»àº§àº²àº litove: ploÄio makedone: ÑиÑок malagase: malalaka malaje: luas malajalame: à´µàµà´¤à´¿à´¯àµà´³àµà´³ malte: wiesgħa maorie: whánui marate: रà¥à¤à¤¦ monge: thoob mongole: Ó©Ñгөн nederlande: 1. weids 2. weids 3. breed (klank) nepale: वà¥à¤¯à¤¾à¤ªà¤ njanÄe: lonse okcidentfrise: wiid panÄabe: à¨à©à©à¨¾ paÅtue: پراخ٠portugale: vasto ruande: ubugari ruse: 1. пÑоÑÑоÑнÑй, обÑиÑнÑй, ÑиÑокий 2. обÑиÑнÑй 3. оÑкÑÑÑÑй (звÑк) samoe: lautele sinde: ÙÚÙÙ sinhale: පà·à¶»à· skotgaele: farsaing slovake: obÅ¡Ãrny, priestorný, rozsiahly slovene: Å¡iroka somale: ballaaran Åone: rakafara sote: ka bophara sunde: rubak svahile: pana taÄike: ваÑÐµÑ taje: à¸à¸§à¹à¸²à¸ tamile: பரநà¯à®¤ tatare: киң telugue: విసà±à°¤à±à°¤ tibete: à½à½´à¼à½¡à½à½¦à¼à½à½¼à¼ turke: geniÅ ukraine: ÑиÑокий urdue: ÙسÛع uzbeke: keng vjetname: rá»ng zulue: ububanzi vastegaserÄi 'vastega' [vast.0ega] [vast.0ega.KOMUNE] Tre ampleksa, tre etendita: baldaÅ jam mankis libera loko sur la vastega placo Metrop . angle: immense, vast, huge beloruse: неабÑÑжнÑ, вÑлÑÐ·Ð½Ñ ÄeÄ¥e: nepÅehledný, rozsáhlý, Å¡iroÅ¡irý, Å¡irý france: immense japane: åºå¤§ãª [ããã ããª] katalune: immens, exorbitant, desmesurat ruse: необÑÑÑнÑй, огÑомнÑй, гÑомаднÑй slovake: rozsiahly, Å¡Ãry vastejoserÄi 'vastejo' [vast.0ejo] [vast.0ejo.KOMUNE] Vasta, pli-malpli ebena loko: rokaltaĵoj [â¦] estas alte sur la vastejo [5]. 5. -, trad. B. Ragnarsson: Rakonto pri Hrafnkel, en: Islandaj PravoÄoj, 1964 angle: expanse, wide open space beloruse: пÑаÑÑÐ¾Ñ (вÑлÑкÑ) france: étendue (subst.) *vastigi serÄi 'vastigi' [vast.0igi] (tr) 1.[vast.0igi.grandigi] Fari ion vasta: duonhela kvieta lumo sin vastigis tra la tuta Äambro [6]; la plej multe vastigita lingvo estas la Mandarina, kiu [â¦] estas parolata en dek kvar aÅ dek kvin el la dek naÅ provincoj [7]. 2.[vast.0igi.propagandi] (arkaismo) propagandi 6. L. Dilling, trad. trad. E. Hall: la porcio da glaciaĵo, en: Fundamenta Krestomatio de la lingvo Esperanto, 19047. Ludoviko Lazaro Zamenhof: Fundamenta Krestomatio de la lingvo Esperanto, 5, el la vivo kaj sciencoj, bagateloj angle: enlarge, expand, spread beloruse: 1. ÑаÑÑÑÑаÑÑ, паÑÑÑаÑÑ ÄeÄ¥e: propagovat, rozÅ¡ÃÅit pÅen. Å¡ÃÅit france: 1. agrandir, desserrer, développer, répandre germane: 1. ausweiten, ausbreiten, verbreitern, verbreiten hungare: 1. tágÃt, bÅvÃt, szélesÃt 2. terjeszt japane: åºãã [ã²ããã] katalune: 1. estendre, eixamplar, ampliar 2. divulgar, fer propaganda ruse: 1. ÑаÑÑиÑÑÑÑ slovake: roztiahnuÅ¥, rozÅ¡ÃriÅ¥ turke: 1. geniÅletmek, büyütmek ukraine: ÑозÑиÑÑваÑи, збÑлÑÑÑваÑи, поÑиÑÑваÑи vastiÄiserÄi 'vastiĝi' [vast.0igxi] (ntr) [vast.0igxi.KOMUNE] Okupi pli grandan spacon en Äiuj direktoj: malproksime en la fono, kie la riverbuÅo vastiÄas almare [8]. 8. Hjalmar Söderberg, trad. Sten Johansson: La Kiso kaj dek tri aliaj noveloj, la brulanta urbo angle: enlarge, expand, spread beloruse: ÑаÑÑÑÑаÑÑа, паÑÑÑаÑÑа france: s'agrandir, s'étendre hungare: tágul, bÅvül, szélesedik japane: åºãã [ã²ããã] katalune: créixer, augmentar (intr.) ruse: ÑаÑÑиÑÑÑÑÑÑ vastigaĵoserÄi 'vastigaĵo' [vast.0igajxo] 1.[vast.0igajxo.KOMUNE] Io vastigita. 2.[vast.0igajxo.bildigo] PIV2 (de bildigo `f` laÅ superaro `bb A` de Äia fonto-aro) Tia bildigo `g` de `bb A` al la celo-aro de `f`, ke `g(x)=f(x)` por Äiu elemento `x` de la fonto-aro de `f`: trovu kontinuan vastigaĵon de funkcio `sin x//sqrt x` Äe 0 (laÅ superaro de Äia fonto-aro, kiu inkluzivu punkton 0, kie la funkcio ne estas difinita pro la divido per 0). Rim.: Por Äi tiu senco troveblas âplivastigoâ en MatVort. Vd rimarkon sub malvastigaĵo. angle: 2. extension (of a mapping), continuation (of a mapping) france: 2. extension (d'une application), prolongement (d'une application) germane: 2. Erweiterung (einer Abbildung), Fortsetzung (einer Abbildung) hungare: 2. kiterjesztés (pl. leképezésé) pole: 2. rozszerzenie (funkcji), przedÅużenie (funkcji) ruse: 2. пÑодолжение (оÑобÑажениÑ), ÑаÑпÑоÑÑÑанение (оÑобÑажениÑ) ukraine: пÑодовженнÑ, ÑозÑиÑÐµÐ½Ð½Ñ (ÑезÑлÑÑаÑ) disvastigiserÄi 'disvastigi' [vast.dis0igi] (tr) 1.[vast.dis0igi.space] Igi dise vasta: cigno, kiu disvastigas la flugilojn [9]; disvastigi varmon, lumon; disvastigi malpaconZ . disetendi, elradii, elsendi 2.[vast.dis0igi.konigi] Äien diskonigi: tre disvastigita opinio; ili disvastigis lian famon en tiu tuta regiono [10]; la plej grava celo de nia gazeto estas Äiam zorgi pri la disvastigado de nia lingvoZ ; disvastiÄis lia influo. disfamigi, distrumpeti, etendi, propagandi, semi 9. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 1, la virineto de maro10. La Nova Testamento, S. Mateo 9:31 angle: disperse, spread beloruse: 1. ÑаÑпаÑÑÑÑÑаÑÑ, вÑÑÑгваÑÑ 2. ÑаÑпаÑÑÑджваÑÑ, паÑÑÑаÑÑ ÄeÄ¥e: propagovat, rozÅ¡ÃÅit, rozÅ¡ÃÅit, Å¡ÃÅit france: déployer, propager, diffuser germane: 1. verbreiten, erweitern, ausweiten hungare: 1. szétterjeszt 2. terjeszt, elterjeszt japane: åºãã [ã²ããã], åºãã [ã²ããã], æ®åãã [ãµãã ããã] katalune: 1. espargir, distendre, radiar 2. difondre, propagar dis~igado: difusió. nederlande: verspreiden ruse: 1. пÑоÑÑиÑаÑÑ 2. ÑаÑпÑоÑÑÑанÑÑÑ slovake: rozprestrieÅ¥, rozÅ¡ÃriÅ¥ ukraine: ÑозпÑоÑÑиÑаÑи, ÑозпÑоÑÑоÑÑваÑи, ÑозпÑÑкаÑи, ÑиÑиÑи, поÑиÑÑваÑи, ÑозповÑÑджÑваÑи, наповнÑваÑи, наповнÑÑи (Ñеплом, Ð·Ð°Ð¿Ð°Ñ Ð¾Ð¼ Ñ Ñ.п.) disvastiÄiserÄi 'disvastiĝi' [vast.dis0igxi] (ntr) Okupi pli kaj pli grandan spacon, atingi pli kaj pli da lokoj, da homoj...: lia famo disvastiÄis en la tuta Sirio [11]. 11. La Nova Testamento, S. Mateo 4:24 angle: spread, disperse beloruse: ÑаÑпаÑÑÑджваÑÑа, паÑÑÑаÑÑа france: se disséminer, se répandre hungare: terjed, kiterjed, elterjed japane: åºãã [ã²ããã], åºã¾ã [ã²ãã¾ã], æ®åãã [ãµãã ããã] katalune: expandir-se, difondre's ruse: ÑаÑпÑоÑÑÑанÑÑÑÑÑ *malvasta serÄi 'malvasta' [vast.mal0a] 1.[vast.mal0a.space] Havanta malgrandajn dimensiojn; malgrandspaca: en la malvasta kajuto brulas lumo [12]; (figure) butonumi iun malvaste (severe trakti) PrV ; malvaste loÄata familio. strikta 2.[vast.mal0a.FIG] Havanta malgrandan amplekson: malvasta spiritoB ; ili vivis en malvasta komunecoZ . 3.[vast.mal0a.FON] Prononcata kun lango pli alta kaj resonujo pli malvasta, ol alia sono, kun kiu oni komparas. 12. Ludoviko Lazaro Zamenhof: Fundamenta Krestomatio de la lingvo Esperanto, 4, rakontoj, nokto, (de Eube el Odeso) angle: small, narrow, tight, cramped, narrow (vowel) beloruse: 1. малÑ, невÑлÑкÑ, вÑÐ·ÐºÑ 2. малÑ, невÑлÑкÑ, вÑзкÑ, ÑеÑÐ½Ñ 3. закÑÑÑÑ (гÑк) ÄeÄ¥e: tÄsný, úzký france: étroit, restreint, serré 3. fermé (phon.) hungare: 1. szűk, szoros 2. szűk 3. zárt (hang) japane: çã [ãã¾ã], 窮å±ãª [ãã ããã¤ãª], åç㪠[ã¸ãããããª], éãã [ã¨ãã] katalune: 1. just, encofurnat 2. estret, petit 3. tancat (fonètica) nederlande: 1. nauw 2. klein 3. gesloten (klank) ruse: Ñзкий 3. закÑÑÑÑй (звÑк) slovake: tesný, úzky tibete: à½à¾²à¼à½à½¼à¼ ukraine: ÑÑÑний, вÑзÑкий, ÑÑиÑнÑÑий, обмежений (пÑо пÑоÑÑÑÑ), закÑиÑий (пÑо звÑк) malvastigaĵoserÄi 'malvastigaĵo' [vast.mal0igajxo] 1.[vast.mal0igajxo.KOMUNE] Io malvastigita. 2.[vast.mal0igajxo.bildigo] PIV2 (de bildigo `f` laÅ subaro `bb A` de Äia fonto-aro) Tia bildigo `g` de `bb A` al la celo-aro de `f`, ke `g(x)=f(x)` por Äiu `x in bb A`: la entjera adicio estas malvastigaĵo de la reela laÅ la aro de entjeroj. subbildigo.Rim.: Por Äi tiu senco troveblas âmalplivastigoâ en MatVort. La elemento âpliâ ne aspektas tre utila, sed estas Äuste, ke ankaÅ la sufikso â-aĵâ en nia termino, kiu teorie povus servi por distingi la agon disde Äia rezulto, en praktiko estas balasta. angle: 2. restriction (of a mapping), partial mapping beloruse: 2. звÑжÑнÑне france: 2. restriction (d'une application), sous-application, trace (d'une application) germane: 2. Einschränkung (einer Abbildung) hungare: 1. szűkület 2. leszűkÃtés (pl. leképezésé) pole: 2. zacieÅnienie (funkcji), obciÄcie (funkcji) ruse: 2. ÑÑжение (оÑобÑажениÑ), огÑаниÑение (оÑобÑажениÑ) ukraine: звÑженнÑ, Ð¾Ð±Ð¼ÐµÐ¶ÐµÐ½Ð½Ñ (ÑезÑлÑÑаÑ) malvastigiserÄi 'malvastigi' [vast.mal0igi] (tr) [vast.mal0igi.KOMUNE] Igi malvasta: tiom neniu estas malvastigata en siaj rajtoj [13]. 13. C. Dickens, trad. L. L. Zamenhof: La Batalo de l' Vivo, 1891 angle: constrict, narrow, shrink, tighten, limit beloruse: звÑжваÑÑ, звÑжаÑÑ, абмÑжоÑваÑÑ france: resserrer japane: çãã [ãã°ãã] ukraine: звÑжÑваÑи, обмежÑваÑи malvastiÄiserÄi 'malvastiĝi' [vast.mal0igxi] (ntr) [vast.mal0igxi.KOMUNE] IÄi malvasta, space malpli etendita; Årumpi: la valo pli kaj pli malvastiÄadis kaj la rivero en pli mallarÄa kuÅujo pli vigle kuris [14]. 14. B. NÄmcová, trad. V. Tobek kaj K. Procházka: Avineto, [sen dato] angle: shrink, narrow, constrict, tighten beloruse: звÑжваÑÑа, звÑжаÑÑа, абмÑжоÑваÑÑа france: se réduire plivastiÄiserÄi 'plivastiĝi' [vast.pli0igxi] (ntr) [vast.pli0igxi.KOMUNE] IÄi pli ampleksa, pli etendiÄi: la nigraj okuloj plivastiÄis Marta . Åveli, pufiÄi. angle: enlarge, expand, spread, widen, broaden beloruse: паÑÑÑаÑÑа, ÑаÑÑÑÑаÑÑа, ÑаÑпаÑÑÑджваÑÑа france: s'étendre, se répandre hungare: kitágul japane: ããåºããªã [ããã²ãããªã], åºãã [ã²ããã] katalune: engrandir, dilatar-se, eixamplar-se nederlande: zich uitbreiden ruse: ÑаÑÑиÑÑÑÑÑÑ, ÑаÑпÑоÑÑÑанÑÑÑÑÑ mondvasta serÄi 'mondvasta' [vast.mond0a] EtendiÄanta sur la tuta mondo: UEA organizis mondvastajn kampanjojn kun la celo diskonigi la enhavon de la Universala Deklaracio [15]; mondvasta vidpunkto de ekonomio rezultigos tute alian juÄon [16]; la mondvastaj elektronikaj, precipe komputilaj kaj interretaj, sistemoj Åajnas fariÄi batalkampo de la estonteco [17]; etaj vortatakoj sen inteligenta argumentado ne meritas spacon en mondvasta gazeto kiel Monato [18]; senlaboreco estas mondvasta kaj ne precipe germana problemo [19]. tutmonda, universala2internacia, kosmopolita 15. Ivo Lapenna, Tazio Carlevaro kaj Ulrich Lins: Esperanto en Perspektivo, Tria Parto16. Ivo Lapenna, Tazio Carlevaro kaj Ulrich Lins: Esperanto en Perspektivo, Kvina Parto17. Monato, Stefan Maul: Militado sen bataliloj18. Monato, Elson B. Snow: Dio, benu Usonon! (2), 200319. Monato, Jomo Ipfelkofer: 60 jarojn poste, 2005 angle: worldwide beloruse: ÑÑÑÑвеÑнÑ, па ÑÑÑм ÑÑвеÑе germane: weltweit administraj notoj ~igaĵo: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro. dis~igi: Mankas verkindiko en fonto. mal~a: Mankas verkindiko en fonto. mal~igaĵo: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.