1Åanc/o JED ÅancoserÄi 'ŝanco' [sxanc.0o] Ebleco de sukceso: Åi havis bonan Åancon kaj iom post iom regajnis preskaÅ same multe, kiom Kristoforo antaÅe perdis [1]; [tiu] afero [â¦] ne havas eÄ la plej malgrandajn Åancojn de sukceso [2]; tiuj lingvoj [â¦] la plej multe havas da Åancoj por esti elektitaj kiel internaciaj [3]; diversaj lingvoj havas por tio Äi pli-malpli egalajn Åancojn [4]; post kelkaj monatoj mi havis neesperitan Åancon [5]; Åanco al rehonorigo prezentiÄis: mi devis Äin ekkapti [6]; Pro titol' de Äampion' // Äiu provis sian Åancon [7]; la Åanco lin favoris [8]; se estis ia Åanco fari eraron, li tuj eltrovis Äin [9]; li pesis en la pensoj la Åancojn en eventuala batalo kontraÅ la hereda hierarkio [10]. hazardo, probablo, sorto 1. Stellan Engholm: Homoj sur la tero, La nepo2. L. L. Zamenhof: Homaranismo, Homaranismo3. L. L. Zamenhof: Esenco kaj Estonteco, V4. L. L. Zamenhof: Esenco kaj Estonteco, V5. Henri Vallienne: Äu li?, Äapitro Dekdua6. Henri Vallienne: Äu li?, Äapitro Dekdua7. Raymond Schwartz: La Stranga Butiko, Danc-Rekordo8. Henri Vallienne: Kastelo de Prelongo, Äapitro Tria9. John Merchant: Kompatinda Klem, Äapitro 210. H. A. Luyken: Pro IÅtar, Äapitro afrikanse: kans albane: shans amhare: ááµá angle: chance, luck, prospect (chance of success) arabe: Ùرصة armene: Õ·Õ¡Õ¶Õ½ azerbajÄane: Åans beloruse: ÑанеÑ, ÑдаÑа bengale: সà§à¦¯à§à¦ birme: á¡áá½áá·áºá¡áááºá¸ bosne: Å¡anse Äine: æºä¼ [jÄ«huì], æ©æ [jÄ«huì], æºç¼ [jÄ«yuán], æ©ç·£ [jÄ«yuán], ç¦ [fú], æ¶æº [shÃjÄ«], ææ© [shÃjÄ«] dane: mulighed estone: võimalus eÅske: aukera filipine: pagkakataon france: chance (possibilité, probabilité) galege: oportunidade germane: Gelegenheit, Chance guÄarate: તઠhaitie: chans haÅse: dama hebree: ס×××× hinde: सà¤à¤¯à¥à¤ hispane: oportunidad, suerte (en la expresión "Bonan Åancon!") hungare: esély, sansz igbe: ohere irlande: seans islande: tækifæri itale: opportunità , possibilit%agrave; (opportunità ), occasione (chance), chance japane: ãã£ã³ã¹ jave: kasempatan jide: ××¢××¢×× ×××Ö·× jorube: anfani kanare: ಠವà²à²¾à²¶ kartvele: á¨ááá¡á kazaÄ¥e: кездейÑоÒÑÑÒ kimre: cyfle kirgize: ÑÑÑÑ kmere: á±áá¶á koree: 기í korsike: casu kose: ithuba kroate: Å¡anse kurde: tesadûf latine: forte latve: iespÄja laÅe: à»àºàºàº²àº litove: tikimybÄ makedone: ÑанÑа malagase: kisendrasendra malaje: peluang malajalame: ഠവസരഠmalte: Äans maorie: tupono marate: सà¤à¤§à¥ monge: lub caij nyoog mongole: боломж nederlande: kans nepale: मà¥à¤à¤¾ njanÄe: mwayi okcidentfrise: kâns panÄabe: ਮà©à¨à¨¾ paÅtue: ÚاÙس pole: szansa portugale: chance, oportunidade ruande: amahirwe ruse: ÑÐ°Ð½Ñ samoe: avanoa sinde: اتÙا٠sinhale: චà·à·à·à¶®à·à·à¶à· skotgaele: cothrom slovene: priložnost somale: fursad Åone: mukana sote: monyetla sunde: kasempetan svahile: nafasi taÄike: имкониÑÑ taje: à¹à¸à¸à¸²à¸ª tamile: வாயà¯à®ªà¯à®ªà¯ tatare: мөмкинлек telugue: à°à±à°°à±à°¡à°²à±à°²à± à° à°µà°à°¾à°¶à°¾à°²à± tibete: སà¾à½à½¦à¼à½ à½à¾²à½²à½à½¦à¼à½à¼ ukraine: ÑÐ°Ð½Ñ urdue: Ù ÙÙع uzbeke: tasodif vjetname: cÆ¡ há»i bonÅancaserÄi 'bonŝanca' [sxanc.bon0a] 1.[sxanc.bon0a.KOMUNE] Hazarde trovanta multajn feliÄigajn okazaĵojn: mi estis bonÅanca, mi vidis lin Äustatempe [11]; de kiam li ekhavis la bonÅancan ideon forlasi la urbon [â¦], Äio favoris al li [12]; bonÅanca retrovo de la tiel facilanime forgesita infaneco [13]; Adaha komence sentis sin trankviligita kaj feliÄa pro tiu Åajne bonÅanca renkonto [14]. feliÄa2probabla, verÅajna 2.[sxanc.bon0a.donanta] Donanta fortunon: mi alvenas Äustatempe, dankâ al via bonÅanca stelo [15]. 11. Claude Piron: Gerda malaperis, Äapitro 15a12. Ferenc Szilágyi: La Granda Aventuro, II.13. Ferenc Szilágyi: La Granda Aventuro, I.14. H. A. Luyken: Pro IÅtar, Äapitro15. H. A. Luyken: Pro IÅtar, Äapitro angle: 1. lucky beloruse: 1. ÑÐ´Ð°Ð»Ñ 2. ÑÑаÑÑлÑÐ²Ñ (ÑÐºÑ Ð´Ð°Ðµ ÑÑаÑÑÑе) Äine: 1. å¹¸è¿ [xìngyùn], 幸é [xìngyùn], å¥½å½ [hÇomìng], ç [ruì] france: 1. chanceux, heureux (chanceux) germane: 1. glücklich, Glück haben bon~a stelo: Glücksstern. hispane: 1. afortunado, afortunada itale: 1. fortunato nederlande: 1. gelukkig (geluk hebbend) pole: 1. majÄ cy szczÄÅcie tibete: 1. à½à½¦à½¼à½à¼à½à½à½¦à¼à½ à½à¼ ukraine: везÑÑий, ÑаÑливий bonÅanco serÄi 'bonŝanco' [sxanc.bon0o] Favora sukceso: se vi bone kondutas kaj havos iom da bonÅanco, vi devas fariÄi almenaÅ iom pli ol farmisto HsT ; â kiel lerta vi estas! diris Johano admire, estas ja kvazaÅ magio â bonÅanco, diris Brita [16]; jen [â¦] mi havis la bonÅancon renkonti mian bonamikon, kiu iam enprenis min en sian Åipon Rob ; se iam vi bezonus pluan helpon mi havus la bonÅancon esti en la najbareco KKl . fortuno 16. Stellan Engholm: Infanoj en Torento, dua libro en la Torento-trilogio, Dua Parto beloruse: ÑдаÑа Äine: å¹¸è¿ [xìngyùn], 幸é [xìngyùn], ç¥ [zhÇ], ç¦ [sÄ«], 带æ¥å¥½è¿çäºç© [dà iláihÇoyùndeshìwù], 帶ä¾å¥½éçäºç© [dà iláihÇoyùndeshìwù], åºå¹¸ [qìngxìng], æ ¶å¹¸ [qìngxìng], è¿æ° [yùnqi], éæ°£ [yùnqi] germane: Glück hebree: ×××, â·× japane: å¥½æ© [ããã], 幸é [ãããã] nederlande: geluk pole: szczÄÅliwy traf, fart, fortuna, szczÄÅcie ukraine: ÑдаÑа, ÑаÑÑÑ misÅanca, malbonÅancaserÄi 'misŝanca' serÄi 'malbonŝanca' [sxanc.mis0a] [sxanc.mis0a.KOMUNE] Hazarde trafata de malfeliÄaĵoj, de malfavora sorto: Jozefino libertempumas sola Äe la Franca Riviero, sed estas vere misÅanca, Äar la pluvo ne Äesas dum tuta semajno [17]; malbonÅanca junulino delasis nesekuran tenon Äe alta branÄo kaj kraÅfalis teren [18]. mi diros ke mi estis malbonÅanca [19]; la tragedio [â¦] lasis profundan vundon de malplivalora komplekso [â¦] en la animo de la malbonÅanca jura sekciestro [20]; Åi ÄirkaÅpremis la balailon kaj post unu momento estis super la misÅanca domo [21]. 17. R. Cash: Åercoj 6, [vidita en 2012]18. E. R. Burroughs, trad. D. J. Harlow: Tarzan de la simioj, 200519. Johán Valano: Äu li bremsis sufiÄe?, 920. Ferenc Szilágyi: Koko Krias Jam!, I21. Mihail Bulgakov, trad. Sergio Pokrovskij: La majstro kaj Margarita, 21 angle: unlucky, luckless beloruse: нÑÑдаÑлÑвÑ, неÑÑаÑÑлÑÐ²Ñ Äine: æ¦æ° [huìqì], æ¦æ°£ [huìqì], ä¸å [bùjÃ], ä¸åå·§ [bùcòuqiÇo], ä¸æ¹å·§ [bùcòuqiÇo] france: malchanceux, malheureux (malchanceux) germane: ungklücklich, vom Pech verfolgt, vom Glück verlassen hispane: desafortunado, desafortunada pole: majÄ cy pecha malbonÅanco serÄi 'malbonŝanco' [sxanc.malbon0o] Malfavora malsukceso: Äiu el la dek-du ludantoj tenis en manoj malgrandan kajeron el kartoj, kornhavan registron por siaj malbonÅancoj [22]; li estis partopreninta diversajn spekulaciajn aferojn [â¦] kaj lia luda malbonÅanco Äiam akompanis lin HsT . malbeno, malfeliÄo, fatalo 22. Volter, trad. Eugen Lanti: Kandid aÅ la optimismo, Äapitro XXII beloruse: нÑÑдаÑа, пÑавал Äine: æ¶è¿ [èyùn], æ¡é [èyùn], èè¿ [bèiyùn], èé [bèiyùn], ä¸§æ° [sà ngqì], åªæ°£ [sà ngqì], ä¸èµ°è¿ [bùzÇuyùn], ä¸èµ°é [bùzÇuyùn] germane: Pech (Unglück) hebree: ××ש ×××, ××ש â·× japane: ä¸é [ãµãã] nederlande: ongeluk, pech pole: pech, fatum senÅancaserÄi 'senŝanca' [sxanc.sen0a] [sxanc.sen0a.KOMUNE] Kiu ne havas Åancojn de sukceso, senperspektiva, senespera: se ekzistus ia Baghy-a skolo, certe Äi ne estus vana kaj senÅanca [23]; la pozicio estas grava sed ne senÅanca [â¦] mi plene certas pri la fina venko [24]; du senÅancaj admirantoj de bela organizantino [25]. 23. K. PiÄ: Julio Baghy, Nica Literatura Revuo, 1961-05 Äis 06 (6/5), p. 189a-194a24. Mihail Bulgakov, trad. Sergio Pokrovskij: La majstro kaj Margarita, 2225. Monato, Katalin Kováts: Post Gerda ankaÅ Halina kaj Viktor (mal)aperis, 2004 angle: hopeless (no chance) beloruse: безнадзейнÑ, беÑпÑÑÑпÑкÑÑÑнÑ, нÑÑÑаÑÐ½Ñ Äine: è¿æ°ç³ç³ [yùnqizÄogÄo], éæ°£ç³ç³ [yùnqizÄogÄo], ä¸å¯æè¯ [bùkÄjiùyà o], ä¸å¯æè¥ [bùkÄjiùyà o], æ²æ² [méixì], 没æ [méixì] france: qui n'a aucune chance germane: chancenlos, glücklos japane: è¦è¾¼ã¿ã®ãªã [ã¿ãã¿ã®ãªã] pole: bez szans ukraine: без Ð¶Ð¾Ð´Ð½Ð¸Ñ ÑанÑÑв, безнадÑйний, пÑиÑеÑений administraj notoj