*hejm/o UV *hejmo serÄi 'hejmo' [hejm.0o] 1.[hejm.0o.KOMUNE] Loko, loÄejo aÅ konstruaĵo en kiu koncernulo vivas konstante, precipe la familia restadejo: la necesan grenon por via hejmo prenu kaj iru [1]; Åi forlasis la amikojn kaj hejmon [2]; nur unu fojon Äiujare estas al ni permesite viziti nian patran hejmon [3]; ni atingis nian hejmon, sed nia kabano estis amaso da ruinoj [4]; inter la fremduloj estis unu kantisto el nordo, el la hejmo de la nebuloj kaj nordaj lumoj [5]; sopiro al la hejmo ilin atakis [6]; Jehuda estis elhejmigita el sia lando [7]; azilhejmo [8]; studenta hejmo [9]; orfohejmo [10]; hejmestro en hejmo por mizeruloj [11]. domo, familio, mastrumi 2.[hejm.0o.TEK] Komenca, deira aÅ normala pozicio: en TTT, hejmpaÄo estas tiu hiperteksta paÄo per kiu oni komencas esplori ies paÄaron; la âhejmen-klavoâ movas la kursoron en ties âhejman pozicionâ, al la komenco de linio aÅ ekrano. 1. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Genezo 42:332. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 1, La virineto de maro3. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 1, SovaÄaj cignoj4. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 1, Ligo de amikeco5. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 2, Rozo de la tombo de Homero6. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 3, Åtono de la saÄuloj7. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, II. ReÄoj 25:218. Stefan Maul: Brutalaj dekstruloj, Monato, 2000/04, p. 69. Walter Klag: Friedensreich Hundertwasser 1928 - 2000, Monato, 2000/07, p. 1210. Zofia Banet-Fornalowa: Li semis bonon kaj belon, Monato, 2003/11, p. 1811. Pejno Simono: Atentokapta sed ruÄkrajoninda, Monato, 2001/01, p. 31 angle: home ~paÄo: home page. ~en-klavo: home key. beloruse: 1. дом, дамаÑÐ½Ñ Ð°Ñаг 2. паÑаÑÐºÐ¾Ð²Ð°Ñ Ð¿Ð°Ð·ÑÑÑÑ, ÑÑаÑÑÐ°Ð²Ð°Ñ Ð¿Ð°Ð·ÑÑÑÑ ÄeÄ¥e: domov, výchozà pozice (kurzoru) Äine: 家å [jiÄyuán], æ 乡 [gùxiÄng], å®¶å® [jiÄzhái], å± å¤ [jÅ«chù] france: chez-soi, appartement (chez-soi), domicile (chez-soi), foyer (chez-soi), maison (chez-soi) el~igi: expulser (de son domicile) . ~paÄo: page d'accueil, page principale, vitrine. germane: Zuhause, Heim sopiro al la ~o: Heimweh. 2. Anfangsposition, Anfangsstellung, Nulllage hebree: בּ×ת hispane: 1. hogar hungare: 1. otthon 2. home, kiindulási pont ~paÄo: honlap. ~en-klavo: home-billentyű. indonezie: rumah itale: 1. casa (propria dimora) 2. home (inf.) ~paÄo: pagina iniziale. ~en-klavo: inizio (tasto computer). japane: å®¶åº [ãã¦ã], èªå® [ããã], ãã家 [ããã], å容æ½è¨ [ãã ãããããã¤], ãã¼ã [ã»ã¼ã] nederlande: thuis, tehuis norvege: hjem pole: 1. dom (rodzinny), pielesze, ognisko domowe 2. pozycja wyjÅciowa, pozycja spoczynkowa, poÅożenie wyjÅciowe, poÅożenie spoczynkowe ~paÄo: strona domowa. portugale: 1. lar ~paÄo: página inicial. ruse: 1. дом (Ñвой, Ñодной), домаÑний оÑаг 2. наÑало, иÑÑ Ð¾Ð´Ð½Ð°Ñ Ð¿Ð¾Ð·Ð¸ÑиÑ, ноÑмалÑное положение ~paÄo: домаÑнÑÑ ÑÑÑаниÑка. slovake: východzia pozÃcia (kurzoru) svede: hem taje: à¸à¹à¸²à¸ tibete: à½à½à¼ tokipone: 1. tomo ukraine: дÑм, домÑвка, домаÑÐ½Ñ Ð²Ð¾Ð³Ð½Ð¸Ñе hejmaserÄi 'hejma' [hejm.0a] 1.[hejm.0a.rilata] De hejmo, rilata al hejmo: hejma lingvo EE ; la hejma lando [12]; ili flugis super la hejmaj lokoj [13]; li sentis kvazaÅ odoron el la hejmaj arbaroj [14]; nia lingvo [â¦] estas al ili [â¦] hejma (malfremda) [15]; hejma (negliÄa) vesto; hejma dometo estas kiel patrineto PrV hejmaj diaĵoj. senhejmaj malriÄuloj [16]; familiara, intima. 2.[hejm.0a.apudhejma] Vivanta Äe hejmo: hejma besto; sur la herbejo sin paÅtis sennombraj aroj de hejmaj bestoj: bovoj senkornaj kaj kornaj, Åafinoj, kaprinoj, azenoj [17]. malsovaÄa. 12. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 4, Historio el la dunoj13. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 2, AnÄelo14. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 2, Sambuka virineto15. L. L. Zamenhof: Lingvaj Respondoj, 4. Vortaroj16. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Jesaja 58:717. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 1, Äapitro XXI beloruse: 1. Ñ Ð°ÑнÑ, дамаÑнÑ, Ñвой, ÑÐ¾Ð´Ð½Ñ 2. Ñ Ð°ÑнÑ, ÑвойÑÐºÑ ÄeÄ¥e: domácký, útulný france: domestique, familier ~a besto: animal domestique. germane: heimisch ~a besto: Haustier. hispane: doméstico hungare: 1. otthoni, honi 2. házi ~a besto: háziállat. indonezie: domestik, familier itale: domestico (agg.), casalingo, famigliare, familiare japane: 家åºã® [ãã¦ãã®], èªå® ã® [ãããã®], 飼ããªãããã [ãããªãããã] nederlande: thuis, huis- ~a besto: huisdier. norvege: hus- ~a besto: husdyr. pole: 1. domowy, rodzinny, ojczysty 2. domowy ~a besto: zwierzÄ domowe. portugale: doméstico ruse: домаÑний ~a besto: домаÑнее живоÑное. slovake: domácky, útulný tokipone: tomo ukraine: домаÑнÑй hejmeserÄi 'hejme' [hejm.0e] [hejm.0e.en_hejmo] En sia hejmo: Äu s-ro N. estas hejme? reveni hejmen; senti sin kiel hejme (ne Äeni sin, sidi komforte); al Åi fariÄis en la koro ankoraÅ pli agrable kaj hejme [18]; tiu Äi ideo en la publiko ne estas tiel hejme (kutime akceptata), kiel Äi devus esti FK . 18. Henri Heine, trad. L. L. Zamenhof: La Rabeno de BaÄ¥araÄ¥ afrikanse: huis albane: shtëpi amhare: á¤áµ arabe: اÙÙ Ùز٠armene: Õ¿Õ¸ÖÕ¶ azerbajÄane: ev beloruse: дома, Ñ ÑÑбе bengale: হà§à¦® birme: áá±á¡ááẠbosne: poÄetna ÄeÄ¥e: doma Äine: 家裡 [jiÄlÇ] dane: hjem estone: kodu eÅske: hasiera filipine: tahanan france: à la maison, chez soi galege: casa germane: zuhause guÄarate: àªàª° haitie: lakay haÅse: gida hinde: à¤à¤° hungare: otthon igbe: nâụlá» indonezie: di rumah irlande: baile islande: heim japane: ãã¼ã jave: ngarep jide: ×××× jorube: ile kanare: ಮನೠkartvele: áááááá á kazaÄ¥e: үй kimre: cartref kirgize: үй kmere: áááá koree: í korsike: casa kose: ikhaya kroate: poÄetna kurde: xane latine: domum latve: mÄjas laÅe: à»àº®àº·àºàº litove: namai makedone: дома malagase: an-trano malaje: rumah malajalame: à´µàµà´àµ malte: domiÄilju maorie: te kÄinga marate: मà¥à¤à¥à¤¯ पान monge: tsev mongole: ÐÒ¯Ò¯Ñ Ñ ÑÑÐ´Ð°Ñ nederlande: thuis nepale: à¤à¤° njanÄe: kunyumba norvege: hjemme okcidentfrise: thús panÄabe: à¨à¨° ਦ੠paÅtue: Ú©Ùر pole: w domu, u siebie portugale: em casa (adv.) ruande: urugo ruse: дома samoe: aiga sinde: Ú¯Ùر sinhale: මà·à¶½à· පà·à¶§à·à· skotgaele: dachaigh slovake: doma slovene: domov somale: guriga Åone: musha sote: lapeng sunde: imah svahile: nyumbani svede: hemma taÄike: Ñ Ð¾Ð½Ð° taje: à¹à¸à¸à¹à¸²à¸ tamile: வà¯à®à¯à®à®¿à®²à¯ tatare: өй telugue: à°¹à±à°®à± ukraine: Ð´Ð¾Ð´Ð¾Ð¼Ñ urdue: گھر uzbeke: uy vjetname: nhà zulue: ikhaya hejmiserÄi 'hejmi' [hejm.0i] 1.[hejm.0i.KOMUNE] Resti en hejmo: la UK okazis en lando, kie iam Esperanto hejmis nature [19]; domo, en kiu mia familio hejmis [20]. 2.[hejm.0i.FIG] (figure) Esti en sia normala, konvena loko aÅ medio: Äoj' sovaÄa hejmas meze de l' naturo [21]; hejmas ankaÅ en la franca tiu dirmaniero [22]. 19. Carlo Minnaja: Retrorigardo al intensa vivo, Monato, 2004/04, p. 2020. -: Libro Flosa, SonÄo Flua, Äina Radio Internacia, 2007-11-2321. Raymond Schwartz: La Stranga Butiko22. Filu: -, lernu.net, 2007-02 beloruse: заÑÑаваÑÑа дома Äine: å¨å®¶ [zà ijiÄ] france: être à la maison, être chez soi hispane: estar es casa itale: stare a casa pole: byÄ w domu, byÄ u siebie hejmecaserÄi 'hejmeca' [hejm.0eca] [hejm.0eca.KOMUNE] KvazaÅ hejma: la Äambro estis tre hejmeca kaj komforta [23]; en la domo estis hejmece, kaj oni tie bone vivis [24]; la sonoj estis tiel solenaj kaj hejmecaj [25]. komforta 23. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 2, Malnova strata lanterno24. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 4, Historio el la dunoj25. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 3, Sub la saliko beloruse: дамаÑÐ½Ñ ÄeÄ¥e: domácký, útulný Äine: æ ç¶èªå¾ [yÅuránzìdé] france: familier germane: heimelig, gemütlich hispane: hogareño, casero hungare: otthonos indonezie: familier itale: domestico (agg.), casalingo, famigliare, familiare japane: 家åºç㪠[ãã¦ãã¦ããª], æ°æ¥½ãª [ããããª] nederlande: huiselijk pole: domowy, jak u mamy, przytulny, familiarny, znajomy ruse: домаÑний, ÑемейнÑй, инÑимнÑй slovake: domácky, útulný ukraine: домаÑнÑй, ÑÑмейний, ÑнÑимний hejmigiserÄi 'hejmigi' [hejm.0igi] (tr) 1.[hejm.0igi.instali] Disponigi hejmon: Kaj tio estas enkonduko al lia vojaÄo kaj unua renkontiÄo kun Roterdamo kaj la afabla akcepto fare de la CO-oficistaro, kiu lin hejmigas (kun pluraj malfacilaĵoj) en la konstruaĵo [26]; Kelkaj sefardoj hejmigis sin en Palestino [27]; (figure) ili hejmigis en siaj entreprenoj valorojn kaj laborrilaton kiujn ilia propra mastruma logiko konstante atakas [28]. 2.[hejm.0igi.malsovagxigi] malsovaÄigi1, malsovaÄigi2 26. Carlo MINNAJA: Promene tra la Centra OficejoMonato27. Garbhan MACAOIDH: ParakosmoMonato28. «Le Monde Diplomatique» en Esperanto beloruse: 1. даваÑÑ Ð¿ÑÑÑÑлак 2. пÑÑÑÑÑÑÑÑ, абÑÐ°Ñ Ð¼Ð°Ð½ÑÑÑ indonezie: menjinakkan ruse: 1. даÑÑ ÐºÑов hejmigitaserÄi 'hejmigita' [hejm.0igita] [hejm.0igita.KOMUNE] malsovaÄa beloruse: пÑÑÑÑÑанÑ, абÑÐ°Ñ Ð¼Ð°Ð½ÐµÐ½Ñ france: apprivoisé germane: angesiedelt indonezie: jinak pole: udomowiony (o zwierzÄciu), oswojony (o zwierzÄciu lub czÅowieku) hejmiÄi, enhejmiÄi serÄi 'hejmiĝi' serÄi 'enhejmiĝi' [hejm.0igxi] 1.[hejm.0igxi.KOMUNE] Fari iun lokon sia hejmo: ÄirkaÅ 2000 judoj alvenis de orienta EÅropo kaj hejmiÄis en Belfasto [29]; dumtempe ili enhejmiÄis, kreante siajn proprajn kulturon kaj lingvojn [30]. enloÄiÄi, instaliÄi 2.[hejm.0igxi.FIG] (figure) AdaptiÄi al iu loko, medio: post kelkaj tagoj li plene hejmiÄis inter la fulgonigraj viroj de la [â¦] uzinoj [31]; ili ne povis, aÅ ne volis adaptiÄi, enhejmiÄi [32]. akomodiÄi, komfortiÄi 29. Garbhan MacAoidh: RenkontiÄo kun Årumpanta komunumo, Monato, 2003/11, p. 1230. Garbhan MacAoidh: Parakosmo, Monato, 2004/05, p. 2731. S. Engholm: Al Torento, 193032. Monato, J. Drahotová: Miskompreniga beloruse: 1. Ð·Ð½Ð°Ñ Ð¾Ð´Ð·ÑÑÑ Ð´Ð¾Ð¼, Ð·Ð½Ð°Ñ Ð¾Ð´Ð·ÑÑÑ Ð¿ÑÑÑÑлак 2. Ð·Ð½Ð°Ñ Ð¾Ð´Ð·ÑÑÑ ÑÐ²Ð°Ñ Ð¼ÐµÑÑа, ÑкаÑанÑÑÑа Äine: è½æ¶ [luòhù], å®å®¶ [ÄnjiÄ], å®å± [dìngjÅ«] france: s'acclimater (fig.), s'installer germane: sich einleben, sich ansiedeln japane: ä½ã¿çã [ãã¿ã¤ã], 身ãè½ã¡çãã [ã¿ããã¡ã¤ãã], å®çãã [ã¦ãã¡ãããã], æ ¹ãä¸ãã [ããããã] pole: zadomawiaÄ siÄ elhejmiÄiserÄi 'elhejmiĝi' [hejm.el0igxi] [hejm.el0igxi.KOMUNE] Eliri el sia hejmo: en elhejmiÄon, en kaptitecon ili iros [33]; Fradeko elhejmiÄis matene [34]. 33. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, JeÄ¥ezkel 12:1134. H. Vallienne: Äu li?, 1908 beloruse: вÑÑ Ð¾Ð´Ð·ÑÑÑ Ð· домÑ, пакÑдаÑÑ Ð´Ð¾Ð¼ france: sortir de chez soi germane: ausgestoÃen werden indonezie: keluar rumah itale: uscire di casa pole: wychodziÄ z domu, opuszczaÄ dom rehejmiÄiserÄi 'rehejmiĝi' [hejm.re0igxi] [hejm.re0igxi.KOMUNE] Reiri en sian hejmon; hejmiÄi denove: SanÄ¥erib, la reÄo de Asirio, elmoviÄis kaj iris kaj rehejmiÄis kaj restis en Nineve [35]. 35. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, II. ReÄoj 19:36 beloruse: вÑÑÑаÑÑа Ð´Ð°Ð´Ð¾Ð¼Ñ Äine: å家 [huÃjiÄ] france: rentrer à la maison, revenir chez soi indonezie: pulang ke rumah itale: rincasare pole: wchodziÄ do domu, wracaÄ do domu senhejmuloserÄi 'senhejmulo' [hejm.sen0ulo] [hejm.sen0ulo.KOMUNE] Vagulo: triono de la senhejmuloj sur la stratoj de Britio estas eksarmeanoj [36]; li estas aÅ senhejmulo aÅ drogulo [37]; kiam ili ne havas loÄejon, ili ne povas serÄi alian laboron, Äar kompanioj ne volas dungi senhejmulojn [38]. 36. Paul Gubbins: Taglibro de l' milito ... el la lando de Åekspiro, Monato, 2003/05, p. 937. Laimius Stražnickas: Strangulo en la naturo, Monato, 2005/04, p. 2238. Hori Jasuo: VilaÄo por maldungitoj, Monato, 2009/05, p. 10 beloruse: бÑздомнÑк, бÑздомак, беÑÑ Ð°ÑÑÐ½ÐµÑ ÄeÄ¥e: bezdomovec Äine: æ 家å¯å½è [wújiÄkÄguÄ«zhÄ], æµæµªæ± [liúlà nghà n], æ¸¸æ° [yóumÃn], æµæ° [liúmÃn] france: sans-abri (subst.), sans-logis (subst.), SDF, vagabond (subst.) germane: Obdachloser, Heimatloser hungare: hajléktalan indonezie: gelandangan, tunawisma itale: senza fissa dimora japane: ãã¼ã ã¬ã¹ [ã»ã¼ããã], 浮浪è [ãµãããã] nederlande: dakloze norvege: husløse pole: bezdomny, wÅóczÄga portugale: sem-teto ruse: бездомнÑй (ÑÑÑ.) slovake: bezdomovec svede: hemlös taje: à¸à¸à¹à¸£à¹à¸à¹à¸²à¸ ukraine: бездомний (Ñм.), безпÑиÑÑлÑний (Ñм.), бÑодÑга, бомж fikshejmaserÄi 'fikshejma' [hejm.fiks0a] [hejm.fiks0a.MOR] Malnomada, ne migra, loksida, kies hejmo estas fiksita en difinita loko, kontraste al la nomadoj, kiuj kunportas sian hejmon dum siaj migradoj: konstanta fikshejma loÄanto Homaranismo ; la beduenoj kontraste al la fikshejmaj araboj. beloruse: аÑÐµÐ»Ñ ÄeÄ¥e: usedlý Äine: æ´å®ç [pÇshÃde], ä¹ åä¸èµ° [jiÇzuòbúzÇu] france: sédentaire (par opp. à nomade) germane: sesshaft, bodenständig hispane: sedentario (opuesto a nómada) hungare: letelepedett indonezie: menetap itale: stanziale nederlande: vasthuizig pole: osiadÅy portugale: sedentário (de residência fixa) ruse: оÑедлÑй slovake: usadený hejmamaserÄi 'hejmama' [hejm.0ama] [hejm.0ama.MOR] fornosida, hejmosida beloruse: дамаÑедлÑÐ²Ñ Äine: 家ææ§ [jiÄzúxìng] france: casanier, pantouflard, sédentaire (casanier) germane: häuslich hispane: hogareño (que sale poco de casa), casero (que sale poco de casa) hungare: otthonülÅ, otthonszeretÅ itale: casalingo, pantofolaio (fig.) japane: 家ã«å± ãã®ã好ã㪠[ããã«ããã®ããããª], å åãã® [ãªãããã®], éãããããã¡ã® [ã¨ãããããã¡ã®] nederlande: huiselijk pole: domatorski portugale: caseiro (adj.) ruse: домоÑеднÑй, лÑбÑÑий ÑидеÑÑ Ð´Ð¾Ð¼Ð° ukraine: Ñой, Ñ Ñо лÑбиÑÑ Ð¿ÑоводиÑи ÑÐ°Ñ Ð´Ð¾Ð¼Ð° administraj notoj ~igi: Mankas verkindiko en fonto. ~igita: Mankas dua fontindiko. ~igita: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro. ~ama: Mankas dua fontindiko. ~ama: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.