*vent/o UV *vento serÄi 'vento' [vent.0o] 1.[vent.0o.MET] Pli aÅ malpli rapida movado de la aero en la atmosfero: sur la valo neÄa vento blovas Äiam pli FK ; vibras vok' en vaga vento [1]; li portiÄis sur la flugiloj de la vento [2]; disflugiÄi kiel polvo en vento Hamlet ; ili remis laÅ la orienta bordo en senvento [3]; [ili] flugas kun la ventoj [4]; kun veloj sub la vento BdV ; la popolaÄo, kiel hordeo sur kampo, iras kun la vento (estas ÅanÄema, adaptiÄema) [5]; li ÅanÄiÄas kiel la vento; flugema kiel vento PrV ; batadi la venton (vane peni) PrV ; li serÄas la venton sur la kampo (sama signifo) PrV ; minacas dento al la vento (vane) PrV . 2.[vent.0o.FIG] (figure) Äenerala disvastiÄanta tendenco: blovis afrika vento; Kroatoj jam longe estas ege malkontentaj pro la regmaniero [â¦] kaj fine la morto de la diktatoro ebligis novan venton [6]. atmosfero, etoso, fluo 1. Kalman Kalocsay: http://literaturo.org/HARLOW-Don/Esperanto/Literaturo/Revuoj/np/np5801/aliteracio.html2. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, II. Samuel 22:113. Frans G. Bengtsson, trad. Bertil Nilsson: Orm la RuÄa4. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 4, Historio el la dunoj5. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 3, Äapitro XIV6. Zlatko TiÅ¡ljar: Post morto -- nova sorto, Monato, 2000/04, p. 10 afrikanse: wind albane: era amhare: áááµ angle: wind arabe: اÙرÙØ§Ø armene: ÖÕ¡Õ´Õ« azerbajÄane: külÉk beloruse: веÑÐµÑ bengale: বায়ৠbirme: áá±ááá¯áẠbosne: vjetar bulgare: вÑÑÑÑ ÄeÄ¥e: vÃtr Äine: é£ [fÄng] dane: vind estone: tuul eÅske: haizea filipine: hangin france: vent galege: vento germane: Wind greke: Î¬Î½ÎµÎ¼Î¿Ï guÄarate: પવન haitie: van haÅse: iska hinde: हवा hispane: viento hungare: szél sur la flugiloj de la ~o: a szél szárnyain. sen~o: szélcsend. batadi la ~on: szalmát csépel. li serÄas la ~on sur la kampo: Dunába vizet hord. igbe: ifufe indonezie: angin, bayu irlande: gaoithe islande: vindur itale: vento japane: 風 [ãµã] jave: angin jide: ×××× × jorube: afẹfẹ kanare: à²à²¾à²³à²¿ kartvele: á¥áá á kazaÄ¥e: жел kimre: gwynt kirgize: Ñамал kmere: ááááá koree: ë°ë korsike: ventu kose: umoya kroate: vjetar kurde: ba latine: spiritus latve: vÄjÅ¡ laÅe: àºàº°àº¥àº±àºàºàº²àºàº¥àº»àº¡ litove: vÄjas makedone: ÐеÑÐµÑ malagase: rivotra malaje: angin malajalame: à´à´¾à´±àµà´±àµ malte: riħ maorie: hau marate: वारा monge: cua mongole: ÑÐ°Ð»Ñ Ð¸Ð½Ñ nederlande: wind nepale: हावा njanÄe: mphepo okcidentfrise: wyn panÄabe: ਹਵਾ paÅtue: د باد pole: 1. wiatr 2. wiatr portugale: vento ruande: umuyaga ruse: веÑÐµÑ samoe: matagi sinde: Ùاء sinhale: à·à·à· චskotgaele: Ãirde na gaoithe slovake: vietor slovene: veter somale: dabaysha Åone: mhepo sote: moea sunde: angin svahile: upepo taÄike: Ñамол taje: ลม tamile: à®à®¾à®±à¯à®±à¯ tatare: Òил telugue: à°à°¾à°²à°¿ tibete: རླུà½à¼ tokipone: kon turke: rüzgâr ukraine: вÑÑÐµÑ urdue: ÛÙا uzbeke: shamol vjetname: gió volapuke: vien zulue: ovunguzayo ventaserÄi 'venta' [vent.0a] 1.[vent.0a.MET] Rilata al vento: venta vetero [7]; venta energio [8]; venta, senÅirma, senarba [â¦] insuleto [9]. 2.[vent.0a.FIG] (figure) Senbaza, malfirma, senvalora, aera: Äio estas vantaĵo kaj entreprenoj ventaj [10]; Äio estas vantaĵo kaj ventaĵo, kaj nenia profito [11]; Äu saÄulo povas respondi per ventaj opinioj? [12]. 7. I. S. Turgenjev, trad. Kazimierz Bein: Patroj kaj filoj, Äap. 22a.8. Monato, Hektor Alos i Font: Venta energio superas la atoman, 20059. Monato, Garbhan MacAoidh: Insulo de verkistoj, 200710. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Predikanto 1:1411. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Predikanto 2:1112. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Ijob 15:2 beloruse: 1. веÑÑÐ°Ð½Ñ 2. легкадÑÐ¼Ð½Ñ bulgare: веÑÑовиÑ, вÑÑÑÑниÑав ÄeÄ¥e: vÄtrný Äine: æ風 [yÇufÄng], æé£ [yÇufÄng] france: fumeux germane: windig indonezie: 1. berangin itale: fumo (fig.), vento (fig.), aria (fig.) 1. ventoso, ventilato, eolico japane: 風㮠[ããã®], 風ã®ãã㪠[ããã®ãããª], 空è㪠[ãããããª] pole: 1. wietrzny, wiatrowy ruse: 1. веÑÑовой, веÑÑеннÑй 2. веÑÑеннÑй slovake: veterný, vetrový, vzduÅ¡ný ukraine: вÑÑÑовий, вÑÑÑÑний (пÑикм. до вÑÑеÑ), вÑÑÑÑний (Ñкий дÑÑ Ð·Ð° Ð´Ð¾Ð¿Ð¾Ð¼Ð¾Ð³Ð¾Ñ Ð²ÑÑÑÑ) ventiserÄi 'venti' [vent.0i] (ntr) [vent.0i.MET] Blovi (pp vento): forte ventasZ ; el tombo de prakatakombo plorventas kantik' [13]. 13. Raymond Schwartz: La Stranga Butiko, AÅtunovesper' beloruse: дзÑмÑÑÑ (пÑа веÑеÑ) ÄeÄ¥e: být vÄtrno, foukat, vanout Äine: å®é£ [guÄfÄng], 颳風 [guÄfÄng], å® [guÄ], 颳 [guÄ] france: venter germane: wehen (Wind) hungare: fúj a szél indonezie: berembus itale: soffiare (di vento) japane: 風ãå¹ã [ããããµã] nederlande: waaien pole: wiaÄ (o wietrze) portugale: ventar ruse: дÑÑÑ (безл. о веÑÑе) slovake: fúkaÅ¥, viaÅ¥ ukraine: дÑÑи, вÑÑÑи (пÑо вÑÑеÑ) ventegoserÄi 'ventego' [vent.0ego] 1.[vent.0ego.MET] Fortega vento, ordinare akompanata de pluvo aÅ neÄo: en tiu nokto blovis terura ventego kaj la pluvo faladis per riveroj FK ; kiel pasanta ventego [la] malpiulo malaperas [14]; kvietigi la ventegon [15]; (figure) malfeliÄo venos kiel ventego [16]. tempesto, uragano 2.[vent.0ego.FIG] (figure) Rapide trapasanta amaso: la ventegoj de la vivo Marta ; la mevoj flirtis ÄirkaÅ li kvazaÅ ventego da blankaj flugiloj; li devis elporti ventegon da riproÄoj. lavango, torento 14. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Sentencoj 10:2515. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Psalmaro 107:2916. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Sentencoj 1:27 beloruse: ÑÑаган ÄeÄ¥e: vichr, vichÅice Äine: é¢¨æ´ [fÄngbà o], é£æ´ [fÄngbà o], ç風 [kuángfÄng], çé£ [kuángfÄng], æ´é¢¨ [bà ofÄng], æ´é£ [bà ofÄng] france: tempête germane: Sturm greke: ανεμοζάλη hungare: vihar, szélvihar indonezie: 1. badai, topan, angin ribut, lesus, puyuh, puting beliung itale: tempesta, tormenta japane: æ´é¢¨ [ã¼ããµã], 大風 [ãããµã] nederlande: storm pole: 1. wicher, wichura portugale: ventania ruse: ÑÑаган slovake: vÃchor, vÃchrica ukraine: Ð²Ð¸Ñ Ð¾Ñ, ÑÑоÑм *ventumi serÄi 'ventumi' [vent.0umi] (tr) 1.[vent.0umi.aerumi] RefreÅigi movante la aeron: li ventumas al si per sia Äapelo; Äiuj damoj [â¦] sidis en la unua vico kaj ventumadis sin [17]; du nigraj sklavoj ventumis lin [18]. ventoli 2.[vent.0umi.AGR] Purigi grenon, skuante Äin en trablovo, kiu forblovas la netaÅgan parton: Boaz [â¦] ventumas hordeon [â¦] en la draÅejo [19]; disfluganta grenventumaĵo [20] (netaÅga ventumita parto de la greno). draÅi1 17. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 2, PaÅtistino kaj kamentubisto18. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 1, Äapitro XXV19. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Rut 3:220. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Jesaja 29:5 beloruse: пÑавеÑÑÑваÑÑ, вÑнÑÑлÑваÑÑ, пÑавейваÑÑ ÄeÄ¥e: ovÃvat, profukovat, provÄtrat, vyfukovat, vÄtrat, Äistit Äine: 2. å»èåç [qùxÅ«cúnzhÄn], å»èåç [qùxÅ«cúnzhÄn], å»ä¼ªåç [qùwÄicúnzhÄn], å»å½åç [qùwÄicúnzhÄn] france: ventiler germane: 1. Luft zufächeln 2. windsichten, die Spreu vom Weizen trennen, worfeln gren~umaĵo: Spreu. greke: αεÏÎ¯Î¶Ï hungare: 1. legyez 2. szelel, szellÅztet, rostál indonezie: 1. mengipasi 2. menampi angin gren~umaĵo: sekam. itale: ventilare, sventagliare, pulare, dare aria gren~umaĵo: pula. japane: ããã, 風ãéã [ãããããã], ç®ã§ããã [ã¿ã§ããã] nederlande: 2. wannen pole: 1. wietrzyÄ 2. wiaÄ (zboże) portugale: ventilar ruse: пÑовеÑÑиваÑÑ, пÑовеиваÑÑ 2. пÑовеиваÑÑ slovake: oviaÅ¥, prefukovaÅ¥, prevetraÅ¥, vyfukovaÅ¥, ÄistiÅ¥ ukraine: пÑовÑÑÑÑваÑи, пÑовÑÑваÑи, вÑÑÑи (пÑо зеÑно), Ð¾Ð±Ð¼Ð°Ñ ÑваÑи ventumiloserÄi 'ventumilo' [vent.0umilo] 1.[vent.0umilo.TUA] Ilo aÅ aparato por ventumi, precipe portebla duondisko refaldebla, kiun oni mane svingas: ventumilo el eburo; ventumiloj el strutaj plumoj [21]; la manoj kun naÄmembrano dislarÄiÄis en formo de ventumilo [22]; grandaj ventumilformaj palmoj staris gracie [23]; li [â¦] ripozis en la ombro de l' granda ventumilo, kiun tenis lia adjutanto [24]. ventolilo 2.[vent.0umilo.AGR] Plata korbo, eventuale kun longa tenilo, por ventumi grenon: lia ventumilo estas en lia mano, kaj li elpurigos sian draÅejon [25]; kiel grenventumilo, oni ventokribras la erarojn de aliuloj, sed siajn proprajn erarojn oni kaÅas [26]. 21. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 3, Äapitro VII22. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 4, Filino de la marÄa reÄo23. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 4, Sterkskarabo24. B. Prus, trad. Kazimierz Bein: La Faraono, vol. 1, Äapitro I25. La Nova Testamento, S. Mateo 3:1226. trad. T. T. Anuruddha: La Vojo al Nirvano aÅ la Dhammapado, 18:252, Bá»-Tát-Csoma-Instituto por Budhologio, 1973 beloruse: 1. Ð²ÐµÐµÑ 2. веÑлка ÄeÄ¥e: vÄjÃÅ Äine: æ [shà n], æå [shà nzi], æ§ [shÄn] france: éventail, van germane: 1. Fächer 2. Worfschaufel, Sichter hungare: 2. szelelÅrosta, gabonarosta indonezie: 1. kipas 2. tampi itale: ventola, ventaglio, ventilabro japane: æ [ããã], æå [ããã], ãã¡ã, åºãã尾羽 [ã²ããããã¯ã] nederlande: 2. wan pole: 1. wachlarz 2. wialnia ruse: 1. Ð²ÐµÐµÑ 2. веÑлка slovake: vejár tibete: རླུà½à¼à½à½¡à½à¼ ukraine: вÑÑло, Ð¾Ð¿Ð°Ñ Ð°Ð»Ð¾, венÑилÑÑÐ¾Ñ ventanimaserÄi 'ventanima' [vent.0anima] [vent.0anima.KOMUNE] Senpripensema, malsaÄa, sencerba: malgraÅ via tuta ventanimeco vi esence estas bona knabo Marta ; ventanimulo Marta . ventkapa beloruse: веÑÑанÑ, легкадÑÐ¼Ð½Ñ ÄeÄ¥e: lehkomyslný france: étourdi, fou-fou, tête en l'air germane: windig (Charakter) hungare: szeles, hebehurgya, szeleburdi itale: sconsiderato, stordito (sciocco), scervellato, sventato japane: 移ãæ°ãª [ãã¤ãããª], æµ®æ°ãª [ããããª] pole: lekkomyÅlny ruse: легкомÑÑленнÑй, веÑÑенÑй slovake: ľahkomyseľný ukraine: легковажний, легкодÑмний, вÑÑÑÑний disventumi, disventigiserÄi 'disventumi' serÄi 'disventigi' [vent.dis0igxi] [vent.dis0igxi.KOMUNE] Dispeli, disperdigi: ili Äin disventumos, kaj dezertigos Äian landon, Äar en la tago de la malfeliÄo ili estos ÄirkaÅ Äi Äiuflanke [27]; reÄo [â¦] disventumas per siaj okuloj Äion malbonan [28]. 27. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Jeremia 51:228. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Sentencoj 20:8 beloruse: ÑазÑвеÑÑÑа па веÑÑÑ Äine: æ¶å¤±é£æ£ [xiÄoshÄ«fÄisà n], æ¶å¤±é£æ£ [xiÄoshÄ«fÄisà n] france: s'éparpiller, se disséminer germane: zerstreuen, verwehen hungare: szétszóródik, széthullik indonezie: mengembuskan (spy beterbangan) itale: disperdersi japane: å¹ãæ£ãã [ãµãã¡ãã], 追ãæ£ãã [ããã¡ãã] pole: rozwiewaÄ ruse: ÑазвеÑÑÑÑÑ Ð¿Ð¾ веÑÑÑ dorsovento, dorsvento[29]serÄi 'dorsovento' serÄi 'dorsvento' [vent.dorso0o] [vent.dorso0o.favora] Favora vento, vento blovanta samdirekte kun la movo de velÅipo, avio ktp: restis ankoraÅ 151â¯km Äis tiu celo, se la dorsvento daÅros, [â¦] ni eble sukcesos [30]; âSekretoâ estis iranta kun duono de la veloj Äe dorsovento [31]. 29. G. Waringhien: Grand dictionnaire Espéranto-Français, Art. âdorsoâ30. Pliaj bonkoraj homoj31. A. Grin, tr. Jurij Finkel: Skarlataj veloj, Äap. 5ª. angle: fair wind beloruse: ÑпадаÑÐ¾Ð¶Ð½Ñ Ð²ÐµÑÐµÑ france: vent arrière germane: Rückenwind indonezie: angin buritan japane: 追ã風 [ãããã] pole: wiatr od rufy, wiatr tylny ruse: попÑÑнÑй веÑÐµÑ ukraine: попÑÑний вÑÑе neÄventoserÄi 'neĝvento' [vent.negx0o] Iom forta neÄado akompanata de vento: La frosto tranÄas, neÄvento blovas, malbonega vetero, kaj Åi vagadas ekstere apud la gimnazio kaj atendas [32]; Pri somerâ ekkantis, dum neÄvento blovis [33]. 32. Åalom AlejÄ¥em, tr. Zamenhof: La gimnazio33. S. Jesenin, tr. Holda Dresen: Ho acerâ frost-trema, Literatura Mondo, 1936:6. ruse: меÑелÑ, вÑÑга neÄventegoGDEF , neÄoventego serÄi 'neĝventego' serÄi 'neĝoventego' [vent.negx0ego] Forta neÄado akompanata de ventego: Pereis ses homoj, kiam rapidtrajno elreliÄis pro neÄoventego, kaj aliaj homoj mortis, kiam ili falis de sur siaj tegmentoj, provante forigi neÄon [34]; NeÄventego foras nun; La kandelo flagras: Jen ekbrilas Äia lum', Jen Äi velke magras. [35]. 34. HORI Jasuo/pg: Japanio: Revenas la neÄoMonato35. V. Ä´ukovskij, tr. Klara IlutoviÄ: Svetlana, La Ondo de Esperanto, â 134 (2005:12) angle: snowstorm, blizzard france: tourmente de neige ruse: бÑÑан, пÑÑга, ÑÐ½ÐµÐ¶Ð½Ð°Ñ Ð±ÑÑÑ administraj notoj ~o: Mankas verkindiko en fonto. ~i: Mankas verkindiko en fonto.