tonik/o SPV tonikoserĉi 'toniko' [tonik.0o] 1.[tonik.0o.MED] Medikamento kun vigliga, fortiga efiko, kontraŭ korpa malforto: mi donu al ŝi tonikon por ŝin refortigi [1]; aprezata delonge kiel spirita toniko, priskribata kiel fonto de juneco […], mielo estas vaste uzata de homoj [2]. 2.[tonik.0o.KUI] Refreŝiga ĥininhava amara klara limonado: mi iras al taverno kaj drinkas tekilon, aŭ ĝinon sen toniko [3]. toniko (muziko)1. Cao Xueqin, trad. Xie Yuming: Ruĝdoma sonĝo, ĉapitro 74a, volumo 2a, p. 567a2. Juan Carlos Montero Medina: Mielo ― Utiloj kaj ecoj de vera panaceo, Monato, 2018/10, p. 223. Grigori L. Arosev: Nerekonebla, Monato, 2001/05, p. 26 angle: 2. tonic water beloruse: 1. тонік, танізуючы сродак 2. тонік (напітак) ĉeĥe: tónika france: 1. tonique (vira subst.) (subst.) germane: 1. Tonikum 2. Tonicwasser hungare: 1. erősítő(szer), tonizáló(szer) itale: 1. tonico (sost.) japane: 主音 [しゅおん], キーノート, 強壮剤 [きょうそうざい] nederlande: 1. tonicum pole: 1. tonik portugale: 1. tônico ruse: 1. тоник, тонизирующее средство slovake: tonikum ukraine: тоніка, основний тон, основна частота, тонізуюча речовина, тонізуючий засіб, тонік (напій) tonikaserĉi 'tonika' [tonik.0a] [tonik.0a.MED] Vigliga, refortiga. beloruse: танізуючы france: tonique (adj.) germane: tonisch hungare: erősítő, tonizáló itale: tonico (agg.) japane: 主音の [あるじおとの], 強壮にする [きょうそうにする] nederlande: tonisch, versterkend, opwekkend pole: tonizujący portugale: tonificante ruse: тонизирующий administraj notoj ~a: Mankas dua fontindiko. ~a: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.