*Åtop/i PV *Åtopi serÄi 'ŝtopi' [sxtop.0i] (tr) 1.[sxtop.0i.fermi] Fermi truon, plenigante Äin per ia substanco: subite rompiÄis tabulo en la Åipo, la akvo penetris internen; oni penis Åtopi la fendon [1]; Åtopi al si la nazon; Åtopi sian orelon kontraÅ kriado [2]; Åtopi la manklokojn; en tiu tempo mi reÅtopos la breÄojn de la tabernaklo [3]; pufaj promesoj ne Åtopas malplenon [4]. 2.[sxtop.0i.bari] (figure) Tute obstrukci: la neÄo Åtopis la elirejon; la vojoj estis Åtopitaj per konfuzaĵo da veturiloj; tiu deziro Åtopis la voÄon en Åia brusto Marta . 3.[sxtop.0i.plenigi] (figure) Tute plenigi: plene Åtopi al si la poÅojn [5]; Åtopi sian stomakon. 1. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 4, Historio el la dunoj2. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Sentencoj 21:133. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Amos 9:114. Raymond Schwartz: La Stranga Butiko, LA PASTRO DE MIA VILAÄO5. N. V. Gogol, trad. L. L. Zamenhof: La Revizoro, Akto kvina angle: plug beloruse: 1. заÑÑкаÑÑ, закÑпоÑваÑÑ, закаÑкоÑваÑÑ 2. заÑкнÑÑÑ, заблÑкаваÑÑ, зÑабÑÑÑ Ð·Ð°ÑÐ¾Ñ 3. Ð½Ð°Ð¿Ñ Ð°ÑÑ, набÑÑÑ (бÑÑком) ÄeÄ¥e: zazátkovat, ucpat, záplatovat, ucpávat, zacpat Äine: å µ [dÇ], å µä½ [dÇzhù], å¡ [sÄi] france: bonder, boucher, colmater 3. bourrer germane: 1. stopfen 2. verstopfen 3. voll stopfen hispane: 1. obturar, taponar 2. obstruir, atascar 3. colmar, llenar (hasta antes de rebalsar, rebosar) hungare: 1. betöm, bedug 2. eltorlaszol 3. megtöm itale: tappare japane: ãµãã, æ ããã [ããããã], è©°ãç©ããã [ã¤ãã¶ã¤ããã], åãã [ããã], ãµããã§éªéããã [ãµããã§ããã¾ããã], ééãã [ã¸ãããã], è©°ããã [ã¤ããã], ãã£ã±ãã«ãã, ç¹ã [ã¤ããã], ããã katalune: 1. tapar 2. obturar 3. atapeir nederlande: 1. dichten, verstoppen 2. blokkeren 3. volstoppen pole: 1. zablokowaÄ, napychaÄ, zatykaÄ, uszczelniaÄ portugale: tampar, encher, arrolhar ruse: 1. заÑкнÑÑÑ, закÑпоÑиÑÑ 2. заÑкнÑÑÑ, ÑоздаÑÑ Ð·Ð°ÑоÑ, заблокиÑоваÑÑ 3. набиÑÑ (до оÑказа) svede: 1. stoppa (till), proppa, korka tibete: à½à½¼à½ à½à½à½ à½à½à½ à½à½¼à½à¼ ukraine: заÑикаÑи, закÑпоÑÑваÑи, закоÑковÑваÑи, забиваÑи, ÑÑвоÑÑваÑи заÑоÑ, ÑÑопаÑи, конопаÑиÑи, заÑмÑÑÑваÑи (ÑлÑнок) ÅtopaserÄi 'ŝtopa' [sxtop.0a] [sxtop.0a.KOMUNE] Kiu Åtopas, baras malfermaĵon, plenigas: Åtopa (ne utila) epiteto; lubrikaĵo [...] servas [...] same [per] Åtopa kaj kontraÅkoroda efiko [6]. 6. Vikipedio, Lubrikaĵo beloruse: ÑÐºÑ Ð±Ð»ÑккÑе, ÑÐºÑ Ð·Ð°ÑÑкае, Ñ ÑкаÑÑÑÑ Ð·Ð°Ð³Ð»ÑÑÐºÑ ÄeÄ¥e: tÄsnicà france: qui bouche, obstruant germane: Füll- pole: blokowany, napychany ÅtopiÄiserÄi 'ŝtopiĝi' [sxtop.0igxi] (ntr) [sxtop.0igxi.KOMUNE] Ne plu tralasi pro fermiÄo de truo, fendo, malfermaĵo: ÅtopiÄos la buÅo de tiuj, kiuj parolas malveron [7]; ÅtopiÄis lia korpo per lia elfluo [8]; ÅtopiÄis necesejo [9]; la hosetoj kaj gutigiloj povas ÅtopiÄi precipe Äe la fertigado [10]. 7. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Psalmaro 63:118. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Levidoj 15:39. G. S. Dolgin: Monologo rompita Äe la alta noto, 201010. Vikipedio, Gutiga irigacio beloruse: заÑÑкаÑÑа, закÑпоÑваÑÑа, блÑкаваÑÑа ÄeÄ¥e: ucpat se Äine: ä¾¿ç§ [bià nbì] france: se boucher, s'obstruer germane: verstopfen hispane: taponarse, obstruirse japane: è©°ã¾ã [ã¤ã¾ã], ãµããã, åã¾ã [ãã¾ã] pole: wypeÅniaÄ siÄ, zapychaÄ siÄ ukraine: закÑпоÑÑваÑиÑÑ, забиваÑиÑÑ, заÑмÑÑÑваÑиÑÑ ÅtopiÄoserÄi 'ŝtopiĝo' [sxtop.0igxo] [sxtop.0igxo.KOMUNE] FermiÄo, embarasiÄo, plenigo de antaÅe libera spaco: la akcidento kaÅzis teruran ÅtopiÄon de la trafiko; la vulkankratero inklinas al ÅtopiÄo, estiÄas premo, kiu fine kaÅzas pli aÅ malpli spektaklan eksplodon [11]. 11. Evgeni GEORGIEV: Vulkanoj, Monato, 2001/02, p. 22 beloruse: заÑоÑ, блÑкаванÑне, пÑобка ÄeÄ¥e: ucpánÃ, zablokovánÃ, zahlcenÃ, pÅetÞenÃ, dopravnà zácpa Äine: å µè» [dÇchÄ], å µè½¦ [dÇchÄ], ä¾¿ç§ [bià nbì] france: bouchage, obstruction germane: Verstopfung hispane: atasco, obstrucción, tapón, embotellamiento japane: æ¸æ» [ãã ããã] pole: korek (moto.), zator ÅtopiloserÄi 'ŝtopilo' [sxtop.0ilo] 1.[sxtop.0ilo.ferm] Peco el korko, vitro, metalo, per kiu oni Åtopas botelon, flakonon, k.s. aÅ la elfluilan truon de kuvo, enÅovante, surÅraÅbante aÅ surpremante: (figure) pro tio, ke Esperanto unuavice estas skriba kaj kongresa lingvo, Äia lingvotrezoro en la kampo de la hejma sfero estas relative subevoluinta, lasante multajn truojn kaj necesigante multajn Åtopilojn [12]; unuÅtopila barelo: la barela korpo estas fermebla Äe unu fino per plata Åtopilo [13]; oni blovas bekfluton Äe la supra ekstremo kaj Äian buÅon Åtopas ligna Åtopilo, konata kiel âblokoâ [14]. 2.[sxtop.0ilo.ELE] Peco kun unu aÅ pluraj elstarantaj metalaj stiftoj, fiksita al la fino de elektra kablo kaj enmetebla en alian pecon kun truoj por la stiftoj por fari konekton kun fonto de kurento aÅ alie fermi la cirkviton: la anteno kun sia konektado de la kablo per tiel nomata F-Åtopilo ne Åatas malsekecon [15]; Epson HX-20 [...] havis Åtopilon de seria buso kaj enan bendan datumportilon [16]. kontaktilo 12. G. van Damme: Äu vi kapablas paroli pri hejmaj aferoj?, Monato, 2000/06, p. 3113. Vikipedio, Barelo14. Vikipedio, Bekfluto15. Vikipedio, Satelita televido16. Vikipedio, Historio de tekokomputiloj beloruse: 1. коÑак, заÑÑÑка 2. ÑÑÑÐºÐµÑ ÄeÄ¥e: 1. zátka, ucpávka 2. vidlice Äine: 2. æ头 [chÄtóu], æé [chÄtóu], æ°´æ¶å¤´ä¹å档次 [shuÇjÄ«ngtóuyÄfèndà ngcì], æ°´æ¶é ä¹åæªæ¬¡ [shuÇjÄ«ngtóuyÄfèndà ngcì], ç¨äºè¿æ¥çµè¯ [yòngyúliánjiÄdià nhuà ], ç¨äºé£æ¥é»è©± [yòngyúliánjiÄdià nhuà ], ç¨äºçµèç½ç» [yòngyúdià nnÇowÇngluò], ç¨äºé»è ¦ç¶²çµ¡ [yòngyúdià nnÇowÇngluò] france: 1. bouchon, couvercle 2. fiche (électrique), connecteur (mâle), prise (mâle) germane: 1. Pfropfen, Korken 2. Stecker, Anschluss hispane: 1. tapón 2. enchufe hungare: 1. dugó, dugasz 2. csatlakozódugó, dugasz itale: 1. tappo 2. spina elettrica, connettore (comp. e tel.) japane: æ [ãã], ãã©ã° katalune: 1. tap 2. clavilla nederlande: 1. stop, kurk, kroonkurk 2. stekker pole: korek (tech.), zatyczka, knebel portugale: 1. rolha ruse: 1. пÑобка, заÑÑÑка 2. вилка, ÑÑÐµÐºÐºÐµÑ ukraine: пÑобка, коÑок, заÑиÑка, ÑÑп ÅtopilingoserÄi 'ŝtopilingo' [sxtop.0ilingo] [sxtop.0ilingo.ELE] Peco fiksita al elektra kablo, al elektra aparato aÅ al muro, kun truoj por la stiftoj de la Åtopilo: enkursigilo [...] similas al ia obla Åtopilingo, kiun oni trovas ofte en domoj, sed anstataÅ esti por kabloj de kurento, estas por retkabloj [17]. En Äia unuaklasa kaj ofica kajutoj oni povas kuÅi, kaj Äe Äiu sidloko en la aviadilo estas Åtopilingo por Åargado. [18]; LaÅ la pozicio en la bildo kaj la vorto en la germana originalo (âNetzteilâ), temas pri la parto, kiu konvertas la alternan kurenton el mura Åtopilingo al la bone regulata kontinua kurento, bezonata por elektronikaĵoj. [19]; kontaktilo 17. Vikipedio, Komputila reto18. Niu Xueqin: esperanto.china.org.cn, 22 Jul 2011, Äina Internacia Aviada Korporacio enkondukis la aviadilon Boeing 777ï¼300ER19. Edmund GRIMLEY EVANS: Libroj: Distra kaj kleriga vortaro, Monato, 2012/11, p. 21 beloruse: ÑазÑÑка ÄeÄ¥e: zásuvka, zdÃÅka Äine: ç¨éåéä½ [yòngdÄ«ngzidÄ«ngzhù], ç¨éåéä½ [yòngdÄ«ngzidÄ«ngzhù], éæ [zhÄnzhÄ], éæ [zhÄnzhÄ] france: connecteur (femelle), prise (femelle) germane: Steckdose, Port, Anschluss hispane: enchufe hungare: dugóaljzat, konnektor itale: presa (elet., comp., tel.) japane: ã³ã³ã»ã³ã, ã½ã±ãã katalune: presa (de corrent) nederlande: contrastekker, stopcontact pole: gniazdko elektryczne ruse: ÑозеÑка (ÑлекÑÑиÑеÑкаÑ) ukraine: паÑÑон Ð´Ð»Ñ Ð¿Ñобки malÅtopiserÄi 'malŝtopi' [sxtop.mal0i] (tr) [sxtop.mal0i.KOMUNE] Forigi Åtopaĵon, malembarasi: Äu vi havas korktirilon por malÅtopi la botelon [20]? je la novaĵo de la atako de sia avangardo, Kellermann ordonis faldi la tendojn, preni la armilojn kaj malÅtopi la malantaÅan vojon [21]. 20. L. L. Zamenhof: Fundamento de Esperanto, Ekzercaro, § 3421. Vikipedio, Batalo de Valmy beloruse: адкаÑкоÑваÑÑ, здÑмаÑÑ Ð±Ð»Ñк ÄeÄ¥e: otevÅÃt, odstranit ucpávku, odzátkovat, uvolnit france: déboucher germane: entkorken, öffnen hispane: destaponar, desobstruir, descorchar japane: æ ãæã [ãããã¬ã], è©°ãç©ãã¨ã [ã¤ãã¶ã¤ãã¨ã] pole: odetkaÄ, odkorkowaÄ, odszpuntowaÄ, przetkaÄ ruse: оÑкÑпоÑиÑÑ ukraine: вÑдÑикаÑи, ÑозкÑпоÑÑваÑи, вÑдкоÑковÑваÑи, вÑдкÑиваÑи, виймаÑи пÑобкÑ/заÑиÑкÑ, лÑквÑдовÑваÑи заÑÐ¾Ñ plenÅtopitaserÄi 'plenŝtopita' [sxtop.plen0ita] [sxtop.plen0ita.KOMUNE] Tute Åtopita, plenplena: dika volumo plenÅtopita per faktoj kaj dokumentoj; bretaroj, kiuj atingis Äis sub la plafono kaj estis plenÅtopitaj per libroj [22]; konkurenco en la plenÅtopita merkato [23]. 22. Michael Ende, trad. Wolfram Diestel: La SenÄesa Rakonto23. Edmund Grimley Evans: Interreto senpage, Monato, 2000/11, p. 23 beloruse: забÑÑÑ (ÑÑмÑÑÑÑ Ñалкам), набÑÑÑ, напоÑÐ½ÐµÐ½Ñ Äine: æ¥æ¤ä¸å ª [yÅngjÇbùkÄn], ææ ä¸å ª [yÅngjÇbùkÄn] france: bondé, bourré germane: vollgestopft hispane: rebosante, repleto japane: ãã£ã±ãè©°ã¾ã£ã [ãã£ã±ãã¤ã¾ã£ã] pole: wypakowany, nabity, natkany, zakorkowany Åtopvorto PIV2 serÄi 'ŝtopvorto' [sxtop.0vorto] 1.[sxtop.0vorto.parazito] En spontana, senprepara parolo, la vorto aÅ vortgrupo senutila por esprimi la celatan sencon, enÅovita por Åtopi hezitan paÅson aÅ anstataÅi mankantan vorton: Oni uzas ânuâ ankaÅ kiel Åtopvorton, por havi paÅzon en parolo [24]. 2.[sxtop.0vorto.POE] En verko poezia, vorto senutila por espimi la sencon, aldonita nur por teni rimon aÅ ritmon: kaj la rimoj de Kalocsay estas bonegaj, ili neniam estas Åtopvortoj, preskaÅ Äiam ili diras ion karakterizan pri la heroo [25]; Liaj versoj estas Äiam glate harmoniaj, sen malspontanaj Åtopvortoj [26]. 3.[sxtop.0vorto.LIN] Vorto kiu malhavas propran signifon aÅ estas sence redunda, enÅovata en frazon por Åtopi nepre devatan sintaksan pozicion: Äar angla frazo nepre bezonas subjekton, tial por diri âÅajnas keâ¦â oni uzas la Åtopvorton â¹it⺠estkiel la formalan subjekton: âIt seems thatâ¦â; En la tradicia stilo oni devas elpensi iun Åtopvorton anstataÅ âtiojâ: âtiuj du cirkonstancojâ aÅ simile [27]. 24. Lernu-forumo25. Ludoviko Totsche-Tárkony: De paÄo al paÄo. Literaturaj profiloj, âLiteratura Mondoâ, 1932.26. Esperanto en perspektivo, 1974. P. 135.27. S. Pokrovskij: Diversaj ioj, LOdE n-ro 81 (2001:7) angle: expletive 1. filler, filled pause, hesitation marker, planner beloruse: 1. Ñлова-паÑазÑÑ 2. Ñлова Ð´Ð»Ñ ÑÑÑÐ¼Ñ germane: Füllwort pole: wypeÅniacz (liter.) ruse: заÑÑÑка (пеÑен.), вÑÑавное Ñлово 1. Ñлово-паÑÐ°Ð·Ð¸Ñ 2. вÑÑавка Ð´Ð»Ñ ÑиÑÐ¼Ñ administraj notoj ~vorto : Mankas verkindiko en fonto.