kooper/a koopera serĉi 'koopera' [kooper.0a] PIV1 BEE Karakterizas ĉefe asocion da laboristoj, kiuj anstataŭ doni al mastro sian laboron kontraŭ salajro, komunigas siajn ŝparaĵojn kaj sian laboron por praktiki mem industrion, al kies profitoj aŭ perdoj ĉiu el ili partoprenas: koopera societo. beloruse: каапэратыўны, каапэрацыйны ĉine: 协力 [xiélì], 股份合作制 [gǔfènhézuòzhì], 共同协作 [gòngtóngxiézuò] france: coopératif germane: kooperativ, genossenschaftlich hungare: szövetkezeti japane: 協同の [きょうどうの], 協同組合の [きょうどうくみあいの] pole: kooperacyjny, spółdzielczy portugale: cooperativo rumane: cooperativă ruse: кооперативный kooperi serĉi 'kooperi' [kooper.0i] (ntr)PIV1 BEE Partopreni kooperan asocion. Rim.: Laŭ BL: Prefere diru kunlabori. beloruse: удзельнічаць у каапэратыве france: coopérer germane: Mitglied einer Kooperative sein, Mitglied einer Genossenschaft sein, genossenschaftlich organisiert sein hungare: szövetkezeti tag, szövetkezetben dolgozik, szövetkezetben tevékenykedik japane: 加入する [かにゅうする], 協同する [きょうどうする] pole: współdziałać portugale: ser um cooperado (assoc. econ.) rumane: coopera, colabora ruse: кооперироваться, сотрудничать, действовать совместно kooperado serĉi 'kooperado' [kooper.0ado] 1. [Mankas mrk por aldoni tradukojn]PIV1 BEE Ago kaj sistemo de kooperantoj: li havis raporton pri la kooperado Metrop . kooperativo 2.[kooper.0ado.kunalborado] (evitinde) Kunlaboro por komuna prospero: internacia kooperado sur ĉiuj niveloj [1]; amikeco kaj kooperado inter la popoloj [2]. 1. Ivo Lapenna, Tazio Carlevaro kaj Ulrich Lins: Esperanto en Perspektivo, Kvina Parto2. La Ondo de Esperanto, 1999, No 11 (61) beloruse: 1. каапэрацыя ĉine: 协作 [xiézuò], 合作 [hézuò] france: 1. coopération germane: 1. Kooperation, genossenschaftliche Zusammenarbeit hungare: 1. szövetkezetben való munkavégzés, szövetkezeti munkavégzés, szövetkezeti tevékenység japane: 協同 [きょうどう] pole: 1. współpraca, kooperacja portugale: 1. cooperação (econ.) rumane: 1. cooperare ruse: 1. кооперация administraj notoj ~a : Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro. ~i : Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.