*oft/e UV *ofte serÄi 'ofte' [oft.0e] (adverbo) [oft.0e.KOMUNE] Multe da fojoj: mi ofte ricevas leterojn el eksterlando; li vizitas nin ofte, preskaÅ Äiutage; post infekta malsano oni ofte bruligas la vestojn de la malsanuloZ . afrikanse: dikwels albane: shpesh amhare: á¥ááá áá angle: often, frequently, commonly arabe: غاÙبا armene: Õ°Õ¡Õ³Õ¡Õ azerbajÄane: tez-tez beloruse: ÑаÑÑа, ÑмаÑкÑоÑÑ bengale: পà§à¦°à¦¾à¦¯à¦¼à¦ birme: áááá bosne: Äesto bretone: alies ÄeÄ¥e: Äasto Äine: æ¶å¸¸ [shÃcháng], æ常 [shÃcháng], 常 [cháng], 常常 [chángcháng], å¤å¯ [qÃnmì], å¸¸æ¶ [chángshÃ], 常æ [chángshÃ], æ¯æ¯ [mÄimÄi], å¾å¾ [wÇngwÇng] dane: ofte estone: sageli eÅske: askotan filipine: madalas france: souvent galege: miúdo germane: oft greke: ÏÏ Ïνά guÄarate: વારàªàªµàª¾àª° haitie: souvan haÅse: sau da yawa hinde: ठà¤à¥à¤¸à¤° hispane: frecuentemente, a menudo, muchas veces hungare: gyakran ide: ofte igbe: mgbe indonezie: acap (kali), kerap (kali), sering (kali) irlande: is minic islande: oft japane: ãã°ãã° jave: asring jide: ×Ö¸×¤Ö¿× jorube: igba kanare: ಸಾಮಾನà³à²¯à²µà²¾à²à²¿ kartvele: á®á¨áá áá kazaÄ¥e: Ð¶Ð¸Ñ kimre: yn aml kirgize: көп kmere: áá¶áá¹ááá¶áá koree: ì주 korsike: spissu kose: rhoqo kroate: Äesto kurde: gelek car latine: saepe latve: bieži laÅe: ມັຠlitove: dažnai makedone: ÑеÑÑо malagase: matetika malaje: sering malajalame: à´ à´à´¿à´àµà´à´à´¿ malte: spiss maorie: maha marate: ठनà¥à¤à¤¦à¤¾ monge: feem ntau mongole: Ð½Ñ Ð¸Ñ ÑвÑлÑн nederlande: vaak, veel (vaak), dikwijls, veelal, menigmaal nepale: ठà¤à¥à¤¸à¤° njanÄe: nthawi zambiri okcidentfrise: faak panÄabe: ਠà¨à¨¸à¨° paÅtue: زÙاتر٠pole: czÄsto portugale: freqüentemente, a miúdo, muitas vezes ruande: kenshi rumane: adesea, deseori ruse: ÑаÑÑо, много Ñаз samoe: e masani lava ona sinde: اڪثر sinhale: බà·à·à· à·à·à¶§ skotgaele: gu tric slovake: Äasto slovene: pogosto somale: badanaa Åone: kazhinji sote: hangata sunde: remen svahile: mara nyingi svede: ofta taÄike: зÑд-зÑд taje: มัà¸à¸à¸° tamile: பà¯à®°à¯à®®à¯à®ªà®¾à®²à¯à®®à¯ tatare: ÐµÑ telugue: తరà°à±à°à°¾ tibete: ཡà½à¼à½¡à½à¼ ukraine: ÑаÑÑо urdue: اکثر uzbeke: koâpincha vjetname: thÆ°á»ng zulue: ngokuvamile oftaserÄi 'ofta' [oft.0a] [oft.0a.KOMUNE] Okazanta aÅ trovebla multe da fojoj: ofta kaÅzo de fatalaj program-eraroj [1]. 1. Klivo: Kio estas Javo?, Monato, 1998:5, p. 13a angle: frequent, common beloruse: ÑаÑÑÑ bretone: stank (ag. en amzer) ÄeÄ¥e: Äastý Äine: é » [pÃn], é¢ [pÃn], å¸¸è¦ [chángjià n], å¸¸è§ [chángjià n], é »ç¹ [pÃnfán], é¢ç¹ [pÃnfán], é »ä» [pÃnréng], é¢ä» [pÃnréng], æ¶å¸¸ [shÃcháng], æ常 [shÃcháng] france: fréquent germane: häufig greke: ÏÏ ÏνÏÏ hispane: frecuente hungare: gyakori, sűrű (gyakori) ide: ofta indonezie: acap, kerap, sering japane: ãã³ãã³ã®, é »ç¹ã«èµ·ãã [ã²ãã±ãã«ããã], ãã¤ãã®, ãããã nederlande: veelvoorkomend, frequent pole: czÄsty portugale: freqüente ruse: ÑаÑÑÑй, многокÑаÑнÑй slovake: Äastý svede: vanlig, frekvent ukraine: ÑаÑÑий, багаÑоÑазовий oftecoserÄi 'ofteco' [oft.0eco] [oft.0eco.KOMUNE] Relativa abundo de okazado: manÄkutimo alta je graso, aparte bestdevena graso, ligiÄas kun plia ofteco de arteriosklerozo [2]; malofteco. ofto2. K. Ungar: Vivu vigle kaj vegetare!, Monato, 1995:7, p. 18a angle: frequency beloruse: ÑаÑÑаÑа bretone: aliested ÄeÄ¥e: frekvence, Äetnost Äine: é » [pÃn], é¢ [pÃn], æ¬¡æ° [cìshù], æ¬¡æ¸ [cìshù], é »æ¬¡ [pÃncì], é¢æ¬¡ [pÃncì] france: fréquence germane: Häufigkeit hispane: frecuencia mal~eco: infrecuencia, rareza (cualidad). hungare: gyakoriság indonezie: frekuensi, kekerapan frekuensi, kekerapan japane: ãã³ãã³èµ·ããã㨠[ãã³ãã³ããããã¨], é »çº [ã²ãã±ã¤], é »åº¦ [ã²ãã©] nederlande: frequentie mal~eco: zeldzaamheid (het schaars zijn). pole: czÄstoÅÄ ruse: ÑаÑÑоÑа, ÑаÑÑоÑÑÑ slovake: frekvencia svede: vanlighet, frekvens ukraine: ÑаÑÑоÑа, ÑаÑÑоÑнÑÑÑÑ oftoserÄi 'ofto' [oft.0o] En statistiko, observata probablo, kvociento de nombro de okazoj de koncerna valoro per la nombro de Äiuj provoj: la plej ofta litero estis a kun ofto 12,110%, sekvis e, o, i kaj n kun 9,735, 9,095, 8,930 kaj 8,320% resp. [3]; la varianca devio de oftoj pli fortas en la zamenhofa proverbaro (11,2) ol en la franca kolekto (4,7) [4]. 3. O. Haszpra: Liter-ofteco en Esperantaj tekstoj, en: Studoj pri interlingvistiko, festlibro omaÄe al la 60-jariÄo de Detlev Blanke, 2001. 4. Ä´. VaÅe: Proverbaro de Zamenhof: vortprovizo pri korpo en komparo kun franca frazaro, 2006 angle: frequency beloruse: ÑаÑÑоÑнаÑÑÑÑ, ÑаÑÑаÑа Äine: æ¬¡æ° [cìshù], æ¬¡æ¸ [cìshù] france: fréquence germane: Häufigkeit indonezie: frekuensi, kekerapan nederlande: frequentie ruse: ÑаÑÑоÑа, ÑаÑÑоÑноÑÑÑ oftigiserÄi 'oftigi' [oft.0igi] (tr) [oft.0igi.KOMUNE] Igi ion ofta. multigi beloruse: паÑаÑÑаÑÑ, паÑаÑÑÑÑÑÑ ÄeÄ¥e: zevÅ¡ednit france: intensifier germane: die Häufigkeit erhöhen hungare: gyakorivá tesz, sűrÃt (idÅben) indonezie: menyeringkan japane: ããè¿ã [ããããã], ãã³ãã³èµ·ãã [ãã³ãã³ããã] ruse: ÑÑаÑÑиÑÑ, ÑÑаÑаÑÑ slovake: zovÅ¡ednieÅ¥ ukraine: збÑлÑÑÑваÑи ÑаÑÑоÑÑ, ÑаÑÑоÑнÑÑÑÑ, ÑобиÑи ÑаÑÑÑÑим oftiÄiserÄi 'oftiĝi' [oft.0igxi] (ntr) [oft.0igxi.KOMUNE] IÄi ofta, pli facile trovebla ol antaÅe: kazoj de la malsano oftiÄis ankaÅ en eÅropaj landoj [5]. 5. V. Lemelev: Nova infekta malsano postulanta internacian kunlaboron, Monato, 2001:5, p. 17a beloruse: паÑаÑÑаÑÑа, паÑаÑÑÑÑÑÑа bretone: aliesaat (v.g.) france: devenir plus fréquent germane: häufig werden, sich häufen hungare: gyakorivá válik, sűrűsödik (idÅben) japane: å¢ãã [ãµãã], å¢å ãã [ããããã] pole: powtarzaÄ siÄ (czÄsto) ruse: ÑÑаÑÑиÑÑÑÑ, ÑÑаÑаÑÑÑÑ ukraine: ÑаÑÑÑÑаÑи, поÑаÑÑÑÑаÑи, ÑобиÑиÑÑ ÑаÑÑÑÑим maloftaserÄi 'malofta' [oft.mal0a] [oft.mal0a.KOMUNE] Okazanta malmultajn fojojn: tria rimarko pri ânjo-knaboâ estas Äia relative malofta uzo en la lingvo [6]. malmulta 6. B. Golden: Katamito: seksologia faktermino, Monato, 1996:12, p. 16a angle: rare, uncommon, infrequent beloruse: ÑÑÐ´ÐºÑ bretone: ral (ag.) ÄeÄ¥e: vzácný, ÅÃdký výskyt Äine: å°æ [shÇoyÇu], é¾å¾ [nándé], é£å¾ [nándé], ç¨å° [xÄ«shÇo], ç½è¦ [hÇnjià n], ç½è§ [hÇnjià n], ç½ [hÇn], ç¨ [xÄ«], ç¨æ [xÄ«yÇu], é¾å¾ä¸è§ [nándéyÄ«jià n], é£å¾ä¸è¦ [nándéyÄ«jià n], ç½æ [hÇnyÇu], çå¥ [zhÄnqÃ], ä¸å¯å¤å¾ [bùkÄduÅdé], ç¨å¥ [xÄ«qÃ] france: rare (peu fréquent) germane: selten, rar hispane: infrecuente, que ocurre poco, raro, -a hungare: ritka ide: rara indonezie: jarang japane: ã¾ããª, å¸å°ãª [ã¾ããããª], çãã [ããããã] nederlande: zeldzaam pole: rzadki ruse: Ñедкий slovake: vzácny, zriedkavý svede: ovanlig tibete: à½à½à½¼à½à¼à½à½¼à¼ ukraine: ÑÑдкий, неÑаÑÑий malofteserÄi 'malofte' [oft.mal0e] [oft.mal0e.KOMUNE] Malmulte da fojoj: al liaj leteroj Åi respondis malofte [7]. 7. S. Åtimec: Morto en Melburna tramo, Monato, 1997:8a, p. 24a angle: infrequently, rarely, seldom beloruse: ÑÑдка bretone: ral (adv.), ral a wezh ÄeÄ¥e: zÅÃdka france: rarement germane: selten greke: ÏÏάνια hispane: infrecuentemente, raramente hungare: ritkán ide: rare indonezie: jarang japane: ã¾ãã«, ãã¾ã«, ãã£ãã«ï½ãªã nederlande: zelden, weinig (niet vaak), niet vaak pole: rzadko portugale: raramente ruse: Ñедко slovake: málokedy, zriedka svede: sällan ukraine: ÑÑдко maloftaĵoserÄi 'maloftaĵo' [oft.mal0ajxo] [oft.mal0ajxo.KOMUNE] Io malofte trovebla, malabunde okazanta: sed, maloftaĵo inter la samtempaj poetoj, la lingvo restas klara kaj plene komprenebla [8]. 8. C. Minnaja: Meritanta ne nur reeldonon, Monato, 2001:7, p. 28a angle: rarity beloruse: ÑÑдкаÑÑÑÑ bretone: ralete Äine: ç¨ç½ [xÄ«han], å°¤ç© [yóuwù], ç°å® [guÄ«bÇo], ç°å¯¶ [guÄ«bÇo] france: rareté germane: Rarität, seltenes Stück greke: ÏÏάνιο hispane: rareza (cosa) hungare: ritkaság japane: ã¾ããªäº [ã¾ããªãã¨], å¸å°å [ããããã²ã], çå [ã¡ãã´ã] nederlande: rariteit, iets zeldzaams pole: rarytas, rzadkoÅÄ portugale: raridade ruse: ÑедкоÑÑÑ svede: ovanlighet, raritet ukraine: ÑÑдкÑÑÑÑ, ÑÑдкÑÑна ÑÑÑ, ÑÑдкÑÑне ÑвиÑе, ÑаÑиÑÐµÑ maloftiÄiserÄi 'maloftiĝi' [oft.mal0igxi] (ntr) [oft.mal0igxi.KOMUNE] IÄi malpli ofte trovebla, malpli abundi: por la maloftiÄinta varo oni devis pagi pli [9]. 9. R. Rotsaert: Piramidaj investoj: ne nur en Albanio!, Monato, 1997:7, p. 24a beloruse: ÑÑанавÑÑÑа ÑÑдкÑм, ÑадзеÑÑ france: se raréfier germane: selten werden, rar werden, verschwinden hungare: ritkul, megritkul indonezie: menjarang nederlande: zeldzaam worden pole: zmniejszyÄ (czÄstotliwoÅÄ) ruse: ÑÑаÑÑ Ñедким plejofteserÄi 'plejofte' [oft.plej0e] [oft.plej0e.KOMUNE] En plimulto de okazoj: la temoj de la kantoj estas plejofte anarkiismo, liberecanoj kaj simile [10]. 10. M. Pancorbo Castro: Al la barikadoj!, Monato, 1999:7, p. 24a beloruse: найÑаÑÑÑей bretone: peurliesañ Äine: å æ [kèfú], æ为 [zuìwéi], æçº [zuìwéi], å¾ç¶å¸¸ [hÄnjÄ«ngcháng], å¾ç»å¸¸ [hÄnjÄ«ngcháng], å¤§å¤ [dà duÅ], å è³ [jÄ«zhì], å¹¾è³ [jÄ«zhì] france: le plus souvent germane: meistens, meist hispane: mayoritariamente hungare: leggyakrabban indonezie: seringnya japane: ããã¦ã, ã»ã¨ãã©ã®å ´å [ã»ã¨ãã©ã®ã°ãã] nederlande: meestal pole: najczÄÅciej ruse: ÑаÑе вÑего svede: oftast ukraine: найÑаÑÑÑÑе, Ñ Ð±ÑлÑÑоÑÑÑ Ð²Ð¸Ð¿Ð°Ð´ÐºÑв, пеÑеважно plioftiÄiserÄi 'plioftiĝi' [oft.pli0igxi] (ntr) [oft.pli0igxi.KOMUNE] Pli kaj pli abunde, ofte aperi: falsaj monbiletoj plioftiÄas [11]. 11. Mu Binghua: Falsaj monbiletoj plioftiÄas, Monato, 1999:11, p. 9a beloruse: паÑаÑÑаÑÑа, паÑаÑÑÑÑÑÑа bretone: aliesaat (v.g.) Äine: æ»ç [zÄ«shÄng] france: s'intensifier, se multiplier (devenir fréquent), se répandre (devenir fréquent) germane: häufiger werden, sich zunehmend häufen hungare: gyakoribbá válik, szaparodik (idÅben) nederlande: meer algemeen worden pole: zwiÄkszyÄ (czÄstotliwoÅÄ) ruse: ÑÑаÑÑиÑÑÑÑ administraj notoj ~e: Mankas verkindiko en fonto. ~igi: Mankas dua fontindiko. ~igi: Mankas fonto, kiu estas nek vortaro nek terminaro.