*nominativ/o UV *nominativo serĉi 'nominativo' [nomina1.0o] En diversaj lingvoj, la kazo indikanta subjekton de verbo aŭ predikaton: kiam la dispartigota aro estas rekta objekto, ĉu ni uzu akuzativon, laŭ la logiko, aŭ nominativon, laŭ la zamenhofa tradicio? [1]; ĉie, kie oni dubas inter la nominativo kaj akuzativo, oni devas uzi la nominativonLR ; en Esperanto eĉ la objekta predikativo staras en nominativoPIV3 . 1. Christiane De Vleminck: Ĉu vi poas ĝuste? (André Cherpillod, Po, la diabla vorto), Monato, jaro 1997a, numero 9a, p. 24a angle: nominative case, subjective case, nominative (noun) beloruse: назоўны склон bretone: nominativ, tro-envel ĉeĥe: první pád, nominativ ĉine: 主格 [zhǔgé] finne: nominatiivi france: nominatif (subst.) germane: Nominativ, Werfall, erster Fall greke: ονομαστική πτώση, ονομαστική hispane: caso nominativo, nominativo (subst.) hungare: alanyeset, nominativus ide: nominativo itale: nominativo japane: 主格 [しゅかく] koree: 주격 latine: casus nominativus malnovgreke: ὀνομαστικὴ πτῶσις, ὀνομαστικὴ nederlande: nominatief (zn.), nominativus, eerste naamval norvege: nominativ okcidentfrise: nominatyf pole: mianownik portugale: caso nominativo, caso reto, primeiro caso, nominativo (subst.) ruse: именительный падеж slovake: nominatív, prvý pád svede: nominativ ukraine: називний відмінок volapuke: kimfal, nominatif administraj notoj