*aÅd/i UV *aÅdi serÄi 'aŭdi' [auxd.0i] (tr) 1.[auxd.0i.orele] Senti, percepti per la oreloj: orelojn ili havas, sed ne aÅdas [1]; vian voÄon mi aÅdis en la Äardeno [2]; mi aÅdis la Äemadon [3]; bojas hundido kiel Äi aÅdas de hundoj PrV ; li aÅdas muzikon [4]; li kuÅis senmove kelkajn minutojn, provante aÅdi sian internon [5]. aÅskulti 2.[auxd.0i.sciigxi] SciiÄi per aÅdado: mi aÅdis multon pri vi; mi aÅdis, ke vi rezignas vian postenon; kie ĵuron vi aÅdas, malbonon suspektu PrV ; kiu Äion senpripense parolas, aÅdos tion, kion li ne volas PrV ; kiu aÅdis unuan, ankaÅ aÅdu la duan (ne ignoru tion, kio ne plaÄas al vi) PrV ; pri [â¦] malfeliÄo vi certe aÅdas Äiun tagon [6]; oni aÅdas [â¦] dubeman opinion [7]; kiu ne ridetis, tion aÅdante [8]? ekscii, kompreni 1. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Psalmaro 135:172. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Genezo 3:103. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Eliro 6:54. Will Green: Will Green kondukas vin tra sia telefona labirinto, Monato, 1994/01, p. 135. Konstanten Krysakov: Kota akvo, Monato, 2000/03, p. 286. Spomenka Å timec: Saluton el Absurdistano, Monato, 1993/12, p. 97. Pejno Simono: Plansprache und Phraseologie, Monato, 2000/06, p. 338. Gerrit Berveling: Tro senkosta pentemo, Monato, 2000/08, p. 22 afrikanse: hoor albane: dëgjojë amhare: ááµááµ angle: hear arabe: س٠ع armene: Õ¬Õ½Õ¥Õ¬ azerbajÄane: eÅitmÉk beloruse: ÑÑÑÑ bengale: শà§à¦°à¦¬à¦£ birme: áá¼á¬á¸ bosne: Äuti bretone: klevet bulgare: ÑÑвам ÄeÄ¥e: slyÅ¡et dane: høre estone: hear eÅske: entzun filipine: pakinggan france: entendre (un son) galege: escoitar germane: hören guÄarate: સાàªàªàª³àªµàª¾ haitie: tande haÅse: ji hebree: ×ש×××¢ hinde: सà¥à¤¨à¤¨à¤¾ hispane: oÃr hungare: hall indonezie: mendengar irlande: chloisteáil islande: heyra itale: 1. udire 2. sentire (udire) japane: èã [ãã] jave: krungu jide: ××¢×¨× jorube: gbá» kanare: à²à³à²³à²²à³ kartvele: ááááá¡ááááá katalune: sentir, sentir-hi kazaÄ¥e: ÑÑÒ£Ð´Ð°Ñ kekÄie: abÌink kimre: clywed kirgize: ÑгÑÑ kmere: á® koree: ë£ë¤ korsike: state à sente kose: eniyivayo kroate: Äuju kurde: gûhdarkirin latine: audite latve: dzirdÄt laÅe: àºàº´àº litove: iÅ¡girsti makedone: ÑлÑÑÐ°Ð°Ñ malagase: mihainoa malaje: mendengar malajalame: à´àµà´³àµà´àµà´àµà´ malte: tisma maorie: rongo marate: लà¤à¥à¤· दà¥à¤à¤¨ à¤à¤à¤£à¥ monge: hnov mongole: ÑонÑÐ¾Ð¾Ñ nederlande: horen nepale: सà¥à¤¨à¥à¤à¤¨à¥ njanÄe: akumva norvege: høre okcidentfrise: hearre okcitane: ausir panÄabe: ਸà©à¨£à¨¦à© paÅtue: Úرا pole: sÅyszeÄ portugale: ouvir ruande: umva rumane: auzi ruse: ÑлÑÑаÑÑ samoe: faÊ»alogo sinde: Ù»ÚÙ sinhale: à·à·à¶±à· skotgaele: eisdibh slovake: poÄuÅ¥ slovene: sliÅ¡al somale: bay maqlaan Åone: nzwa sote: utloa sunde: ngadenge svahile: kusikia taÄike: меÑÑнавед, taje: à¹à¸à¹à¸¢à¸´à¸ tamile: à®à¯à®µà®¿ à®®à®à¯à®¤à¯à®¤à¯ à®à¯à®³à¯ tatare: иÑÐµÑ telugue: వినౠtibete: à½à½¼à¼ tokipone: kute ukraine: ÑÑÑи urdue: س٠uzbeke: eshitmoq vjetname: nghe volapuke: lilön zulue: zwa aÅdoserÄi 'aŭdo' [auxd.0o] 1.[auxd.0o.sentado] AÅdado: unu vido taÅgas pli ol dek aÅdoj PrV ; ne laÅ la aÅdo de siaj oreloj li eldirados verdiktojn [9]; lia rigardo kaj aÅdo svagiÄis [10]; misaÅdo [11]; 2.[auxd.0o.povo] aÅdpovo 9. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Jesaja 11:310. Monato, Lode Van de Velde: Trancporto, 201011. Pejno Simono: Äu ni mortu miskomprene? (2), Monato, 2000/10, p. 23-25 angle: hearing beloruse: ÑлÑÑ bretone: klev, kleved france: unu vido taÅgas pli ol dek ~oj: voir c'est croire. germane: 1. Hören unu vido taÅgas pli ol dek ~oj: ein Bild sagt mehr als tausend Worte. hungare: hallás indonezie: pendengaran itale: 1. ascolto 2. udito pole: sÅuch rumane: auz ruse: ÑлÑÑ aÅdaserÄi 'aŭda' [auxd.0a] Koncernanta la aÅdadon: frekvenco detektebla per la aÅda sistemo [12]; la aÅda subfrekvenco estas 7,74 MHz [13]; aÅda sistemo [14]. 12. Vikipedio, Ondo13. PEJNO Simono: Poloj per pelvo , Monato, 1995/04, p. 1714. AÅda sistemo angle: auditory beloruse: ÑлÑÑ Ð°Ð²Ñ bretone: -klev france: auditif hungare: halló-, hallás-, auditÃv indonezie: auditori itale: auditivo, uditivo nederlande: auditief pole: sÅuchowy rumane: auditiv ruse: ÑлÑÑ Ð¾Ð²Ð¾Ð¹ tokipone: kute aÅdadoserÄi 'aŭdado' [auxd.0ado] [auxd.0ado.SEN] Sentado de sonoj: aÅdado de instruo [15]; ne pleniÄas la orelo de aÅdado [16]; revolucia nova maniero de aÅdado [17]; nia aÅdado alkutimiÄis [...] al la ja tre âmalÄustajâ tercioj kaj sekstoj [18]. 15. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Sentencoj 28:916. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Predikanto 1:817. Vikipedio, Renesanco18. Vikipedio, Piano beloruse: ÑлÑÑ germane: Hören hebree: ש××¢ itale: ascolto kekÄie: abÌiil nederlande: gehoor norvege: hørsel pole: sÅuch rumane: auz ukraine: ÑлÑÑ aÅdigiserÄi 'aŭdigi' [auxd.0igi] (tr) Fari aÅdeblan sonon: leonido aÅdigis sian voÄon [19]; la tondro aÅdigadis brue frapon post frapo [20]; sensonan kvakadon Åi de tempo al tempo aÅdigadis, tute tiel, kiel aÅdigas infano, kiam Äi Äemas en sonÄo [21]. 19. trad. L. L. Zamenhof: La Malnova Testamento, Amos 3:420. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 1, SovaÄaj cignoj21. H. C. Andersen, trad. L. L. Zamenhof: Fabeloj, vol. 4, Filino de la marÄa reÄo angle: make a sound beloruse: вÑдаваÑÑ Ð³Ñк france: faire entendre germane: anheben, erheben, verlauten lassen, zu Gehör bringen hebree: ×××ש××¢ hungare: hallat indonezie: memperdengarkan itale: far udire, far sentire (udire) pole: rozgÅaszaÄ, rozlegaÄ rumane: difuzat, rÄspândirea ruse: издаÑÑ (звÑк) ukraine: подаваÑи голоÑ, видаваÑи звÑки, ÑобиÑи ÑÑÑним aÅdilo PIV1 serÄi 'aŭdilo' [auxd.0ilo] [auxd.0ilo.ELE] Aparato, tenata proksime al la orelo kaj transformanta elektran kurenton en sonon: li levis la aÅdilon (de telefono) [22]. aÅskultilo 22. M. Ende, trad. W. Diestel: La SenÄesa Rakonto, 1997 beloruse: ÑлÑÑ Ð°Ñка bretone: selaouell Äine: å¬ç [tÄ«ngtÇng], è½ç [tÄ«ngtÇng], çµè¯å¬ç [dià nhuà tÄ«ngtÇng], é»è©±è½ç [dià nhuà tÄ«ngtÇng] france: écouteur germane: Hörer (Telefon-), Hörmuschel indonezie: pelantang telinga, penyuara telinga pole: sÅuchawka rumane: cÄÈti ruse: ÑелеÑÐ¾Ð½Ð½Ð°Ñ ÑÑÑбка, наÑÑник, головной ÑелеÑон, ÑлемоÑон ukraine: ÑÑпоÑ, ÑлÑÑ Ð°Ð²ÐºÐ°, ÑелеÑонна ÑÑÑбка misaÅdi serÄi 'misaŭdi' [auxd.mis0i] AÅdi malÄuste; kompreni ion, kio ne estis dirita: Åi misaÅdis miajn vortojn mi ne diris pli maldika, sed pli dika VaK ; âvi misaÅdis, Jano,â Åi diris per tre stranga voÄo, [â¦] laÅ maniero incite nekomprenebla ChM ; se mi ne misaÅdis, vi bonvolis diri, ke Jesuo neniam ekzistis, Äu? MkM ? miskompreni angle: mishear beloruse: аÑлÑÑ Ð°ÑÑа, недаÑÑÑÑ germane: verhören (missverstehen) indonezie: salah dengar nederlande: verkeerd verstaan pole: przesÅyszeÄ siÄ, źle usÅyszeÄ rumane: auzit greÈit, auzi prost ruse: оÑлÑÑаÑÑÑÑ ukraine: не Ñе поÑÑÑи, зле/погано поÑÑÑи neaÅditaserÄi 'neaŭdita' [auxd.ne0ita] 1.[auxd.ne0ita.ignorata] Sen, ke oni aÅdas ion: Åia senfortiÄinta voÄo timis la stratan bruon, en kiu Äi devus droni neaÅdita Marta . 2.[auxd.ne0ita.neordinara] Ne jam aÅdita, nekredebla, senekzempla: tio Äi estis neaÅdita, nekredebla moko de la sorto FK ; neaÅdita projekto FK ; terura, nenatura, neaÅdita [23]. 23. W. Shakespeare, trad. L. L. Zamenhof: Hamleto, reÄido de Danujo, 1894 angle: 2. unheard-of beloruse: 1. нÑÑÑÑнÑ, непаÑÑÑÑ 2. нÑÑлÑÑ Ð°Ð½Ñ, неÑÑÐ²Ð°Ð½Ñ Äine: 1. æ²è½å° [méitÄ«ngdà o], 没å¬å° [méitÄ«ngdà o], åææªè [qiánsuÇwèiwén], åææªé» [qiánsuÇwèiwén], å¬ä¸å° [tÄ«ngbudà o], è½ä¸å° [tÄ«ngbudà o], èææªè [wénsuÇwèiwén], é»ææªé» [wénsuÇwèiwén] 2. è°è¦åè¶ [jiÄnkÇzhuóyuè], è±è¦åè¶ [jiÄnkÇzhuóyuè], å²ææ¤ç [qÇyÇucÇlÇ], è±ææ¤ç [qÇyÇucÇlÇ], å²æ åä¾ [shÇwúqiánlì], å²ç¡åä¾ [shÇwúqiánlì] france: 2. inouï germane: 1. ungehört 2. unerhört hungare: 2. hallatlan indonezie: tak terdengar itale: 2. inaudito nederlande: 2. ongehoord norvege: 2. uhørt pole: 1. niesÅyszalny 2. niesÅychany rumane: 1. inauzibil 2. neobiÈnuit ruse: 2. неÑлÑÑ Ð°Ð½Ð½Ñй slovake: 2. neslýchaný ukraine: неÑÑваний kapaÅdiloserÄi 'kapaŭdilo' [auxd.kap0ilo] [24] [auxd.kap0ilo.ELE] Aparato kun aÅdilo, fiksita sur la kapo aÅ en la oreloj: mia kapaÅdilo flugis de sur mia kapo [25]; hometoj kun kapaÅdiloj kaj magnetofonoj [26]. 24. La Nova Plena Ilustrita Vortaro, aÅdilo25. esperanto - graynoise.konfuzo.net26. Monato, Paul Gubbins: Saluton, serÄento!, 2013 beloruse: навÑÑнÑк (галаÑнÑ) Äine: è³æº [ÄrjÄ«], è³æ© [ÄrjÄ«], è³ç [ÄrtÇng], å¬ç [tÄ«ngtÇng], è½ç [tÄ«ngtÇng] france: casque (à écouteurs) germane: Kopfhörer indonezie: penyuara telinga pole: sÅuchawki {pl} (nagÅowne) rumane: cÄÈti ruse: наÑÑник, головной ÑелеÑон, ÑлемоÑон ukraine: ÑадÑо навÑÑник aÅdpovo, aÅdkapabloserÄi 'aŭdpovo' serÄi 'aŭdkapablo' [auxd.0povo] [auxd.0povo.SEN] Senso, per kiu oni perceptas sonojn: mi havas tre bonan aÅdpovon [27]; kiel 16-jarulo Lorm perdis sian aÅdkapablon [28]; se mia aÅdkapablo povus kapti Äiun bruon en la mondo, mi aÅdus liajn paÅojn [29]; [Äar multe oni] skribas, Esperanto [â¦] estas sendube preskaÅ tiom utila al la surduloj kiom al aÅdopovaj [30]. 27. Claude Piron: Lasu min paroli plu!, 628. Monato, Gert Heintze: Alfabeto por surdblinduloj, 200329. J. L. Borges, trad. M. Giorgini: La domo de Asteriono, 2006-1230. Garbhan MacAoidh: Ne Äiuj lingvoj estas langaj, Monato, 2000/06, p. 14 beloruse: ÑлÑÑ Äine: å¬è§ [tÄ«ngjué], è½è¦º [tÄ«ngjué], å ½è³ [shòuÄr], ç¸è³ [shòuÄr], å¬å® [tÄ«ngguÄn], è½å® [tÄ«ngguÄn], å¬å [tÄ«nglì], è½å [tÄ«nglì] france: audition (sens), ouïe (sens) germane: Gehör, Hörvermögen hebree: ××××ת ש×××¢× indonezie: pendengaran itale: udito (senso) nederlande: gehoor norvege: hørsel pole: sÅuch rumane: auz ukraine: ÑлÑÑ , здаÑнÑÑÑÑ ÑÑÑи administraj notoj